Book of Common Prayer

¹³ Pisateľ jedného zo žalmov vraví: Hovorím, pretože dôverujem v Božiu moc." To isté môžeme povedať o sebe aj my. Poznali sme Božiu moc, preto sa nedáme ničím odradiť od hlásania Božieho posolstva.

¹⁴ Pán Boh vzkriesil z mŕtvych Pána Ježiša a nepochybujeme, že vzkriesi aj nás a že sa s vami u neho stretneme.

¹⁵ Veď všetko to robíme iba pre vás. Čím viac vás získame pre Krista, tým viac hlasov bude potom Boha oslavovať.

¹⁶ Preto sa netreba poddávať malomyseľnosti. Náš prirodzený život smeruje ku koncu, ale život, ktorý nám dáva Boh, sa obnovuje deň čo deň.

¹⁷ Utrpenie, ktoré tu ešte teraz musíme znášať, dá sa vydržať a netrvá dlho. Zato radosť, ktorá nás očakáva, je väčšia, ako si vôbec môžeme predstaviť, ba je večná, bez konca.

¹⁸ Naša budúcnosť sa nedá vidieť a nahmatať, lebo všetko hmotné je pominuteľné. My staviame na základoch neviditeľných, iba tie sú trvalé.

Uzdravenie slepého

⁴⁶ Ježiš potom prechádzal so svojimi učeníkmi cez Jericho. Tu sa k nim pridal veľký zástup. Keď neskôr opúšťali mesto, uvideli, že pri ceste sedí slepý žobrák Bartimej, syn Timejov.

⁴⁷ Keď počul, že prichádza Ježiš Nazaretský, začal na plné hrdlo volať: Ježišu, syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!"

⁴⁸ Ľudia ho zahriakovali, aby čušal. Ale on ešte hlasnejšie bez prestania volal: Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!"

⁴⁹ Ježiš ho počul, zastal a kázal, aby ho zavolali. Bežali poňho a povedali mu: Máš šťastie, Ježiš ťa volá. Vstaň!"

⁵⁰ Slepý ihneď odhodil starý plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi.

⁵¹ Čo chceš, aby som pre teba urobil?" spýtal sa ho. Bartimej odpovedal: Majstre, chcem vidieť!"

⁵² Ježiš mu povedal: Dobre, stane sa. Tvoja viera ťa uzdravila!" V tej chvíli sa slepému vrátil zrak a hneď sa pobral za Ježišom.