Book of Common Prayer
Hymnus lásky
13 Keby som ovládal všetky reči sveta a vedel hovoriť vznešene ako sám anjel, ale nemal by som lásku, moje slová by boli iba prázdnym zvukom ako dunenie zvonu alebo rinčanie kovu.
2 A keby som sa mohol honosiť, že mojimi ústami hovorí Boh a že poznám všetky tajomstvá a keby som mal takú veľkú vieru, že by som mohol aj vrchy prenášať, ak by som nemal lásku, nebol by som ničím.
3 A keby som rozdal všetok svoj majetok, ba keby som sa dal pre vieru aj upáliť, a pritom by som to robil bez lásky, nič by mi to neosožilo.
4 Láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne,
5 nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy,
6 nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde.
7 So všetkým sa vie vyrovnať, jej viera, nádej a vytrvalosť sú nevyčerpateľné.
8 Láska nemá konca. Proroctvá zamĺknu, jazyky dovravia, vedomosti sa rozplynú --
9 veď všetky naše vedomosti sú neúplné a všetko prorokovanie čiastočné.
10 Keď ich miesto zaujme úplnosť a dokonalosť, všetko neúplné a obmedzené bude prekonané.
11 Kým som bol dieťaťom, detský bol aj môj rozhľad a spôsob myslenia. Už som však vyrástol z detských topánok a spolu s nimi som odložil aj detské predstavy.
12 V tomto živote môžeme vidieť len čosi ako zahmlený obraz v zrkadle, ale potom uvidíme Boha tvárou v tvár. Zatiaľ ho poznáme iba čiastočne -- potom ho budeme poznať tak, ako on už teraz pozná nás.
13 Teraz zostáva viera, nádej a láska. Ale najväčšia z nich je láska.
Uzdravenie posadnutého chlapca
14 Keď zostúpili na úpätie vrchu, našli ostatných učeníkov obklopených veľkým zástupom.
15 A ľudia, len čo zazreli Ježiša, stíchli v posvätnej úcte, bežali mu naproti a pozdravovali ho.
16 Spýtal sa ich: O čom sa to dohadujete?"
17 Tu vyšiel zo zástupu jeden muž a povedal: Majstre, priviedol som k tebe svojho syna, aby si ho uzdravil. Je nemý, lebo ho ovláda zlý duch.
18 Zakaždým, keď sa chlapca zmocní, zvíja sa v kŕčoch, pena mu pokryje ústa, škrípe zubami a celý zmeravie. Poprosil som tvojich učeníkov, aby zlého ducha vyhnali, ale nemohli.
19 Ach, kedy konečne začnete veriť!" zvolal Ježiš. Dokedy mám byť s vami, aby som vás to naučil? Dokedy mám mať s vami trpezlivosť? Priveďte chlapca ku mne!"
20 Priviedli ho. No len čo zlý duch spoznal Ježiša, strašne zalomcoval chlapcom. Spadol na zem a zvíjal sa v kŕčoch s penou na ústach.
21 Odkedy tým trpí?" spýtal sa Ježiš otca. Ten odpovedal: Už odmala.
22 Zlý duch ho neraz hodil aj do ohňa alebo do vody, čo ho chcel zahubiť. Och, zmiluj sa nad nami a pomôž nám, ak môžeš!"
23 Ak môžem?" začudoval sa Ježiš. Kto verí, môže všetko!"
24 Otec ihneď zvolal: Verím, Pane, ale pomôž mi ešte väčšmi veriť!"
25 Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ďalší ľudia, a tak prikázal: Duch hluchoty a nemoty, vyjdi z neho a nikdy sa už nevracaj!"
26 Zlý duch zreval, zalomcoval chlapcom a opustil ho. Chlapec zostal ležať na zemi bez známok života. Davom prebehol šepot, že umrel.
27 Ale Ježiš chytil chlapca za ruku a pomohol mu vstať.
28 Keď potom vošiel do domu a učeníci zostali s ním sami, spýtali sa ho: Prečo sme my nemohli vyhnať tohto zlého ducha?"
29 Ježiš im odpovedal: Takého ducha nemožno vyhnať inak ako modlitbou!"
Copyright © 1993 by Biblica