Book of Common Prayer

1  Milí bratia,

Pavol, Silván a Timotej posielame úprimné pozdravy všetkým v tesalonickom zbore, ktorí sú spojení s Ježišom Kristom, naším Pánom, a s Bohom, jeho Otcom. Želáme vám milosť a pokoj.

² Stále sa za vás modlíme a vždy za vás ďakujeme,

³ keď si pripomíname vašu činorodú vieru, horlivú lásku a vytrvalú nádej v návrat nášho Pána Ježiša Krista.

⁴ Vieme, milí bratia, že vás Boh miluje a že si vás vyvolil.

⁵ Keď sme vám zvestovali radostné Božie posolstvo, počúvali ste ho s nepredstieraným záujmom. A naše slová na vás hlboko zapôsobili, lebo Boží Duch vám potvrdil ich pravdivosť. A aj na našom správaní ste si mohli overiť, že to nie je falošné učenie.

⁶ Tak ste začali nás aj Krista napodobňovať, a hoci prechádzate mnohým súžením, Duch Svätý vás napĺňa radosťou,

⁷ takže ste vzorom aj ostatným kresťanom po celom Macedónsku i v Achajsku.

⁸ Božie slovo a správa o vašej viere sa všade rozšírili tak, že kdekoľvek prídeme, všade nám o vás rozprávajú, ešte skôr ako stačíme niečo povedať.

⁹ Všetci vravia o tom, ako ste nás prijali a ako ste sa od svojich modiel obrátili k Bohu, aby sa stal vaším jediným, živým a pravým Pánom,

¹⁰ aj ako sa tešíte na príchod jeho Syna Ježiša, ktorého Boh vzkriesil. Jedine on nás zachraňuje pred Božím hnevom blížiaceho sa súdu.

Kristova moc

20  Jedného dňa, keď učil ľud v chráme a hlásal radostnú zvesť, prišli za ním veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí predstavitelia

² s otázkou, akým právom povyhadzoval kupcov z chrámu.

³ Kým vám odpoviem, rád by som sa vás aj ja na niečo spýtal.

⁴ Kto poveril Jána Krstiteľa jeho poslaním? Boh alebo ľudia?"

⁵ Touto otázkou ich zaskočil a začali sa medzi sebou dohadovať: Ak povieme, že Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili.

⁶ Ak povieme, že ľudia, mohol by nás dav ukameňovať, lebo verí, že Ján Krstiteľ bol prorok."

⁷ Napokon mu odpovedali: Nevieme, kto poslal Jána."

⁸ Ježiš im na to povedal: Tak ani ja vám neodpoviem, kto mňa poveril."