Book of Common Prayer
3 Bratia moji, nevyčítajte tak horlivo chyby iným, veď všetci sa dopúšťame mnohých pokleskov.
2 A ak my, ktorí učíme, robíme chyby, budeme súdení o to prísnejšie.
Kto vie skrotiť svoj jazyk, dokazuje, že je dokonalý človek a vie ovládať sám seba.
3 Aj veľkého koňa donútite poslúchať, keď mu do pysku vložíte malé zubadlo.
4 Alebo predstavte si loď: hoci je veľká a ženie ju prudký vietor, kormidelník ju ovláda malým kormidlom.
5 Aj jazyk je malý úd, ale môže spôsobiť veľké veci. Malý plamienok môže podpáliť celý les.
6 Aj jazyk je taký malý plamienok. Roznietený hriechom, môže spustošiť dušu aj telo človeka a napáchať i v jeho okolí veľa zla, rozdúchavaný pekelným plameňom.
7 Človek vie skrotiť rôzne druhy zvierat, vtákov, plazov i morských živočíchov,
8 ale svoj vlastný jazyk skrotiť nie je schopný. Ak raz vypustí z úst niečo zlé, vymkne sa to jeho vôli a šíri sa to ako smrteľný jed.
9 Bratia moji, jedným a tým istým jazykom nemožno chváliť nebeského otca a zároveň nenávistne útočiť na ľudí, jeho deti.
10 Tak ako z jedného prameňa nevyviera zároveň sladká aj horká voda,
11 tak nemôže ani z jedných úst vychádzať chvála aj osočovanie.
12 Môžete si azda natrhať olivy z figovníka a figy z viniča? Takisto nemôže slaný prameň dávať sladkú vodu.
Varovanie pred zvodmi
17 Nie je možné, aby neprišli pokušenia," povedal Ježiš jedného dňa svojim učeníkom, ale beda tomu, kto ich spôsobuje.
2 Bolo by mu lepšie, keby mu dali na krk mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol na zlé jedného z tých maličkých.
3 Vystríham vás predtým."
O odpúšťaní
4 Ak sa niekto voči tebe previní, pokarhaj ho, a ak to oľutuje, odpusť mu. A keby sa to stalo aj sedem ráz za deň a zakaždým by prišiel za tebou s prosbou:Ľutujem to, zakaždým mu odpusť."
Sila viery
5 Jedného dňa poprosili učeníci Pána: Daj nám viac viery!"
6 Odpovedal im: Keby ste mali vieru aspoň ako horčičné semienko a povedali ste tejto moruši:Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora, stalo by sa to.
7 A ešte niečo: Ak sa sluha vráti po celodennej práci z poľa, kde oral alebo pásol,
8 nie je zbavený domácich povinností.
9 Alebo ste azda počuli, že by si hneď sadol za stôl a že by ho Pán obsluhoval a ďakoval mu za splnenú úlohu?
10 Podobne je to aj s vami. Ak urobíte všetko, čo vám Boh ukladá, povedzte:Vykonali sme iba to, čo bolo našou povinnosťou! "
Copyright © 1993 by Biblica