Book of Common Prayer
27 Vy ste teraz Kristovo telo a každý z vás je časťou tohto tela.
28 V našom spoločenstve ustanovil Boh jedných ako svojich apoštolov, druhých ako prorokov, tretích ako učiteľov, ďalším dal moc konať obdivuhodné činy, niektorým schopnosť uzdravovať, iným silu pomáhať alebo spravovať cirkev či hovoriť jazykmi.
29 Vari sme všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi či učiteľmi?
30 Majú všetci moc robiť zázraky, uzdravovať, hovoriť jazykmi a vykladať ich?
31 Usilujte sa dosiahnuť čo najvyššie dary. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.
Hymnus lásky
13 Keby som ovládal všetky reči sveta a vedel hovoriť vznešene ako sám anjel, ale nemal by som lásku, moje slová by boli iba prázdnym zvukom ako dunenie zvonu alebo rinčanie kovu.
2 A keby som sa mohol honosiť, že mojimi ústami hovorí Boh a že poznám všetky tajomstvá a keby som mal takú veľkú vieru, že by som mohol aj vrchy prenášať, ak by som nemal lásku, nebol by som ničím.
3 A keby som rozdal všetok svoj majetok, ba keby som sa dal pre vieru aj upáliť, a pritom by som to robil bez lásky, nič by mi to neosožilo.
4 Láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne,
5 nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy,
6 nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde.
7 So všetkým sa vie vyrovnať, jej viera, nádej a vytrvalosť sú nevyčerpateľné.
8 Láska nemá konca. Proroctvá zamĺknu, jazyky dovravia, vedomosti sa rozplynú --
9 veď všetky naše vedomosti sú neúplné a všetko prorokovanie čiastočné.
10 Keď ich miesto zaujme úplnosť a dokonalosť, všetko neúplné a obmedzené bude prekonané.
11 Kým som bol dieťaťom, detský bol aj môj rozhľad a spôsob myslenia. Už som však vyrástol z detských topánok a spolu s nimi som odložil aj detské predstavy.
12 V tomto živote môžeme vidieť len čosi ako zahmlený obraz v zrkadle, ale potom uvidíme Boha tvárou v tvár. Zatiaľ ho poznáme iba čiastočne -- potom ho budeme poznať tak, ako on už teraz pozná nás.
13 Teraz zostáva viera, nádej a láska. Ale najväčšia z nich je láska.
21 Potom sa ho Peter spýtal: Pane, keď sa môj blížny proti mne jednostaj prehrešuje, koľko ráz mu mám odpustiť? Sedem ráz?"
22 Ježiš mu odpovedal: Nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem ráz.
23 Pán Boh s nami zaobchádza ako kráľ, ktorý sa rozhodol urobiť vyúčtovanie so svojimi poddanými.
24 Medzi prvými mu priviedli jedného, ktorý mu bol dlžný vyše milióna.
25 Ten muž však nemal čím zaplatiť. Tu kráľ prikázal, aby ho s celou rodinou predali do otroctva, rozpredali jeho majetok a tak uhradili dlžobu.
26 On sa však hodil pred kráľa na kolená a prosil ho: Pane, maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim!
27 Kráľovi prišlo toho človeka ľúto, nechal ho beztrestne odísť, ba odpustil mu aj celú dlžobu.
28 No len čo ten muž odišiel od kráľa, stretol známeho, ktorý mu bol dlžný nepatrnú sumu. Schmatol ho a kričal: Hneď mi vráť, čo si mi dlžný!
29 Ten chudák si pred ním kľakol a zúfalo ho prosil: Maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim!
30 Ale veriteľ bol neoblomný a dal ho zavrieť do väzenia, kým dlžobu nezaplatí.
31 Svedkov tej udalosti to pobúrilo a šli to oznámiť kráľovi.
32 Tu si ho kráľ dal zavolať a povedal mu: Ty naničhodník! Takú veľkú dlžobu som ti odpustil, lebo si ma prosil.
33 A ty si nemohol odpustiť svojmu druhovi takú smiešnu sumu?
34 Rozhnevaný kráľ ho potom dal zavrieť, kým celú dlžobu nezaplatí.
35 Tak bude zaobchádzať môj nebeský Otec s vami, ak nebudete ochotne odpúšťať iným."
Copyright © 1993 by Biblica