Book of Common Prayer
Na ostrove Malta
28 Keď sme boli v bezpečí, dozvedeli sme sa, že sme na ostrove Malta.
2 Tamojší ľudia sa k nám správali neobyčajne láskavo. Keďže pršalo a bolo chladno, rozložili veľký oheň a ujali sa nás.
3 Pavol nazbieral za náruč raždia a prikladal na oheň. Vtom vyliezla z raždia zmija, ktorá utekala pred horúčavou, a zahryzla sa mu do ruky.
4 Keď domorodci videli, ako mu z ruky visí zmija, vraveli si medzi sebou: Ten človek je určite vrah! Pred utopením sa zachránil, no pred božou spravodlivosťou neutečie!"
5 Ale Pavol pokojne striasol hada do ohňa a správal sa, akoby sa nič nestalo.
6 Ľudia čakali, že opuchne, alebo odrazu spadne mŕtvy. Ale keď uplynul dosť dlhý čas a videli, že je celkom v poriadku, začali si šeptať, že Pavol je akiste nejaký boh.
7 Neďaleko toho miesta mal svoj majetok náčelník ostrova, ktorý sa volal Publius. Prijal nás a tri dni nás priateľsky hostil.
8 Publiov otec bol práve chorý -- drvila ho zimnica a úplavica. Pavol zašiel za ním, pomodlil sa, položil na neho ruky a uzdravil ho.
9 Hneď sa to rozchýrilo po celom ostrove, chorí začali za Pavlom prichádzať zo všetkých strán a on ich uzdravoval.
10 Za to si nás nesmierne vážili a pred odchodom nás zahrnuli všetkým, čo sme len potrebovali.
Príchod do Ríma
11 Prešli tri mesiace, kým sme mohli pokračovať v ceste. Vzala nás loď, ktorá vyplávala z Alexandrie a na ostrove prezimovala. Ako znak mala Blížencov Kastora a Poluxa, ochrancov námorníkov.
12 Pristála najprv v Syrakúzach na Sicílii, kde sme sa zdržali tri dni.
13 Odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a dostali sme sa do Regia a s južným vetrom,
14 ktorý nám vial do chrbta, sme po dvoch dňoch pristáli v Puteoloch. Tam sme sa stretli s bratmi a na ich naliehanie sme sa zdržali u nich celý týždeň. Odtiaľ sme sa pobrali pešo do Ríma.
15 Medzitým sa o nás dozvedeli bratia v Ríme a niektorí nám prišli naproti až sedemdesiat kilometrov na Appiovo námestie, iní aspoň k Trom krčmám. Len čo ich Pavol zazrel, ďakoval Bohu a s novou odvahou hľadel do budúcnosti.
16 V Ríme mu potom dovolili bývať v súkromnom byte, ale vždy s jedným vojenským strážcom.
Ježiš vo svojej sláve
28 Asi o týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili na vrch modliť sa.
29 Pri modlitbe sa mu tvár rozžiarila, šaty mu zbeleli a oslnivo sa jagali.
30 Potom sa ukázali dvaja muži a zhovárali sa s ním -- bol to Mojžiš a Eliáš.
31 Celý ich zjav sa skvel slávou. Rozprávali sa s Ježišom o tom, čo ho čaká v Jeruzaleme, i o jeho odchode k Otcovi.
32 Petra a jeho druhov však premohol tvrdý spánok. Keď sa prebrali, uvideli Ježiša žiariaceho nebeským jasom aj tých dvoch mužov vedľa neho.
33 Keď sa lúčili, Peter celý zmätený nevedel, čo povedať, a tak zvolal: Majstre, ako je nám tu dobre! Čo keby sme si tu postavili tri prístrešky: jeden pre teba, druhý pre Mojžiša a tretí pre Eliáša."
34 Ešte ani nedohovoril, keď sa prihnal oblak a zastrel ich.
35 Premkla ich nesmierna hrôza. Z oblaku sa ozval hlas: Toto je môj vyvolený Syn, toho poslúchajte!"
36 Keď hlas doznel, zostal Ježiš sám so svojimi učeníkmi. O tom, čo tu prežili, nikomu nerozprávali.
Copyright © 1993 by Biblica