Book of Common Prayer

⁹ Tak sa mi zdá, že nám apoštolom určil Boh to najposlednejšie miesto; ako odsúdencom na smrť. Stali sme sa divadlom svetu, anjelom i ľuďom.

¹⁰ Nás považujú za bláznov pre Krista, vy ste však celkom rozumní a vážení kresťania! Nami každý pohŕda, vás však uznáva, my sme slabí, vy ste silní.

¹¹ Trpíme hladom a smädom, zimou a chorobami, sme štvaní z miesta na miesto

¹² a musíme si sami tvrdo zarábať na chlieb. Žehnáme tým, čo nás preklínajú; ak nás šikanujú, trpezlivo to znášame,

¹³ ak nás ohovárajú, modlíme sa za nich. Nikto sa nás nezastane, sme iba vydedencami.

¹⁴ To však nepíšem preto, že by som vám chcel niečo vyčítať, ale napomínam vás ako vlastné deti.

¹⁵ Kazateľov a vychovávateľov môžete mať mnoho, ale vaším duchovným otcom som ja, pretože odo mňa ste počuli evanjelium.

¹⁶ Preto vás nabádam, aby ste žili podľa môjho príkladu.

²¹ Ježiš potom odtiaľ odišiel a pobral sa pešo do Týrskeho a Sidonského kraja.

Ježiš uzdraví pohanskú ženu

²² Tu prišla za ním jedna žena z tých pohanských končín a prosila ho: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn kráľa Dávida! Moja dcéra je posadnutá démonom a veľmi trpí!"

²³ Ale on si ju vôbec nevšímal.

Jeho učeníci naňho naliehali: Zbav sa jej, lebo nás unavuje svojím krikom."

²⁴ Tu sa Ježiš obrátil k žene a povedal jej: Mojím poslaním je pomáhať Židom, a nie pohanom."

²⁵ Ale prišla až k nemu, klaňala sa mu a prosila: Pane, pomôž mi!"

²⁶ Nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psom!" vyhováral sa.

²⁷ Ale žena namietla: Máš pravdu, ale šteňatám spadnú omrvinky zo stolov svojich pánov."

²⁸ Žena, máš veľkú vieru," povedal jej Ježiš. Nech sa stane, ako si želáš!" V tej chvíli sa jej dcéra uzdravila.