Book of Common Prayer
21 Keď sme sa s ťažkým srdcom rozlúčili s bratmi z Efezu, nastúpili sme na loď a plavili sme sa priamo na ostrov Kós, na druhý deň na Rodos a odtiaľ do prístavu Patara.
2 Tam sme prestúpili na loď, ktorá sa plavila do Fenície.
3 Priblížili sme sa na dohľad k Cypru, ale nechali sme ho vľavo, a mierili sme k Sýrii. Pristáli sme v prístave Týrus, kde mala loď vyložiť náklad.
4 Vyhľadali sme tam miestnych kresťanov a strávili sme s nimi celý týždeň. Tí na pokyn Svätého Ducha varovali Pavla, aby necestoval do Jeruzalema.
5 Ale keď uplynulo sedem dní, znova sme sa vydali na cestu. Všetci, ženy aj deti, nás vyprevadili až za mesto. Na brehu sme si spoločne kľakli a modlili sa.
6 Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov.
7 Naša posledná zastávka bola v Ptolemaide, kde sme tiež pozdravili bratov, no zostali sme tam iba jeden deň.
8 Z Ptolemaidy sme šli ďalej do Cézarey. Tam sme bývali v dome evanjelistu Filipa, ktorý bol jedným zo siedmich diakonov.
9 Jeho štyri slobodné dcéry mali prorocký dar.
10 Za nášho pobytu zavítal tam jeden kresťan z Judska, Agabus, ktorý mal tiež prorocký dar.
11 Vzal Pavlov opasok, spútal si ním ruky aj nohy a povedal: Duch Svätý mi ukázal, že majiteľa tohto opasku Židia v Jeruzaleme takto spútajú a vydajú pohanom."
12 Keď sme to počuli, začali sme všetci, my aj tamojší bratia, prehovárať Pavla, aby nešiel do Jeruzalema.
13 Ale on nás napomenul: Prečo plačete, tým mi iba väčšmi zraňujete srdce! Veď ja som odhodlaný dať sa v Jeruzaleme nielen spútať, ale aj zomrieť pre Pána Ježiša!"
14 Videli sme, že je márne ho prehovárať, a tak sme len povedali: Nech sa stane Božia vôľa."
Uzdravenie malomocného
12 V jednom mestečku stretol Ježiš človeka postihnutého ťažkým malomocenstvom. Úbožiak si kľakol pred neho a prosil: Pane, keby si chcel, mohol by si ma celkom uzdraviť."
13 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Áno, chcem. Buď zdravý!" A v tej chvíli nezostalo po malomocenstve ani stopy.
14 Ježiš mu prikázal: Nikomu o tom nerozprávaj, choď, ukáž sa kňazovi, a potom prines predpísanú obeť vďačnosti."
15 Zvesť o Ježišovi sa čoraz väčšmi šírila. Ľudia húfne za ním prichádzali, aby ho počuli a aby ich uzdravoval.
16 Ale často odchádzal na pusté miesto a tam sa modlil.
Ježiš má moc odpúšťať hriechy
17 Jedného dňa, práve keď učil, zhromaždili sa židovskí náboženskí vodcovia a učitelia Mojžišovho zákona z rozličných miest Galiley a Judska, ba aj z Jeruzalema. Posadali si okolo neho a počúvali ho. A Boh mu dal moc uzdravovať.
18 Tu zrazu priniesli muži na nosidlách porazeného. Pokúšali sa vniesť ho cez dvere a položiť pred Ježiša.
19 Ale bolo tam toľko ľudí, že sa nemohli pretisnúť. A tak sa vyškriabali na strechu a cez hlinenú povalu spustili chorého aj s ležadlom rovno pred Ježiša.
20 Keď videl ich vieru, povedal: Priateľ môj, máš odpustené hriechy."
21 Učitelia Zákona a farizeji uvažovali: Ako sa opovažuje čosi také povedať? To je predsa rúhanie! Veď hriechy môže odpúšťať iba Boh!"
22 Ježiš dobre vedel, čo si myslia, preto povedal: Prečo sa pohoršujete vo svojich srdciach?
23 Veď čo je ľahšie? Oznámiť človeku, že má odpustené hriechy, alebo ho uzdraviť?
24 Ale presvedčím vás, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy." Tu sa obrátil k porazenému a povedal mu: Vstaň, vezmi si ležadlo a choď domov!"
25 A porazený hneď pred očami všetkých vstal, zbalil si rohož, pobral sa domov a cestou hlasno oslavoval Boha.
26 Všetkých predchla svätá bázeň, chválili Boha a neprestajne opakovali: Dnes sme naozaj videli zázračné veci."
Copyright © 1993 by Biblica