Book of Common Prayer
Rozlúčka s bratmi z Efezu
17 Z Milétu poslal Pavol posla s odkazom do Efezu, že by sa rád stretol a pozhováral so staršími zboru.
18 Keď došli, povedal im: Iste si pamätáte, že od prvej chvíle, ako som vstúpil na ázijskú pôdu,
19 slúžil som u vás Pánovi so všetkou pokorou, neraz so slzami, vystavený skúškam, ktoré som musel znášať pre úklady Židov.
20 A viete aj to, že som sa nebál hovoriť vám pravdu, a to verejne aj v rodinách.
21 Židom aj Grékom som rovnako zdôrazňoval, že musia zanechať svoje hriechy a obrátiť sa k Bohu tak, že uveria v Ježiša Krista, nášho Pána.
22 A teraz ma Duch Svätý nabáda, aby som išiel do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká.
23 Viem len to, že mi Duch Svätý v každom meste, ktorým sme prechádzali, pripomínal, že ma tam čaká väzenie a útrapy.
24 Ale môj život nemá pre mňa vôbec cenu, keď ide o to, aby som dokončil svoje poslanie a úlohu, ktorou ma poveril Pán: niesť ľuďom radostnú zvesť o Božej dobrote a láske.
25 A dnes viem, že ma nikto z vás, ktorým som na svojich cestách prišiel hlásať Božie kráľovstvo, už neuvidí.
26 S čistým svedomím môžem povedať, že ak niekto zahynie, nebudem niesť na tom vinu,
27 lebo som vám oznámil celý plán Boží na záchranu človeka.
28 A tak dávajte pozor na seba aj na stádo, ktoré vám ako pastierom Duch Svätý zveril. Pamätajte, že je to jeho cirkev, za ktorú obetoval svoju vlastnú krv.
29 Viem, že po mojom odchode sa medzi vás vkradnú ako draví vlci falošní učitelia a narobia v stáde škody.
30 Ba aj niektorí z vás začnú prekrúcať pravdu a strhnú za sebou iných.
31 Buďte preto ostražití. Majte na pamäti tie tri roky, ktoré som s vami strávil, a že som celý čas, vo dne v noci, vychovával každého z vás; a neraz aj so slzami v očiach.
32 Teraz vás zverujem Bohu a jeho milostivému slovu, ktoré má moc vás zdokonaľovať a zabezpečiť vám dedičský podiel medzi jeho vernými.
33 Nikdy som sa nehnal za peniazmi a nestaral o odev.
34 Viete, že som si vlastnými rukami zarábal na to, čo som potreboval ja i moji druhovia.
35 Chcel som vám zároveň ukázať príklad, ako máme pracovať, pomáhať slabým a pamätať na slová Pána Ježiša: Blahoslavenejšie je dávať ako prijímať."
36 Keď dohovoril, kľakol si a modlil sa s nimi.
37 Všetci sa nahlas rozplakali a objímali ho.
38 Najväčšmi ich rozžialili jeho slová, že ho už nikdy neuvidia. Napokon ho vyprevadili až k lodi.
Ježiš povoláva prvých učeníkov
5 Jedného dňa stál Ježiš na brehu Genezaretského jazera, obklopený obrovským zástupom ľudí, ktorí sa okolo neho tlačili, lebo chceli počuť Božie slovo.
2 Tu si všimol, že pri brehu sú dva prázdne člny. Rybári z nich vystúpili a prali siete.
3 Nastúpil do jedného člna, ktorý patril Šimonovi, a požiadal ho, aby ho trochu odrazil od brehu. Potom si doň sadol a odtiaľ kázal zástupom.
4 Keď skončil, navrhol Šimonovi: Odplav sa trochu ďalej, kde je voda hlbšia, a tam roztiahni siete."
5 Šimon namietol: Učiteľ, celú noc sme sa márne namáhali. No keď to ty vravíš, skúsime to ešte raz."
6 Vyplávali a vylovili také množstvo rýb, až sa im trhali siete.
7 Museli si zavolať na pomoc svojich druhov zo susedného člna. Čoskoro boli oba člny plné rýb, dobreže sa nepotopili.
8 Keď to Šimon Peter videl, padol pred Ježišom na kolená a prosil: Odíď odo mňa, Pane, veď som hriešny človek!"
9 Všetci rybári, ktorí pri tom boli -- medzi nimi aj Šimonovi spoločníci, Jakub a Ján, synovia Zebedejovi --
10 žasli nad tým nezvyčajným úlovkom. Nato Ježiš odpovedal Šimonovi: Neboj sa! Odteraz nebudeš loviť ryby, ale budeš zachraňovať ľudí pre mňa."
11 A len čo prirazili s člnmi k brehu, všetko tam nechali a šli s Ježišom.
Copyright © 1993 by Biblica