Book of Common Prayer
Zatknutie Petra a jeho vyslobodenie
12 V tom čase začal prenasledovať cirkev aj kráľ Herodes.
2 Apoštola Jakuba, Jánovho brata, dal popraviť mečom.
3 Keď videl, že sa tým zapáčil Židom, dal cez Veľkú noc zatknúť aj Petra.
4 Uvrhol ho do žalára, ktorý strážilo šestnásť vojakov. Striedali sa po štvoriciach; dvaja strážili pred dverami a dvaja boli stále dnu s Petrom. Po Veľkej noci ho mienil verejne súdiť.
5 No celý ten čas sa cirkev zaňho bez prestania modlila.
6 V noci pred chystaným procesom spal Peter medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a stráže predo dvermi strážili väzenie.
7 Tu zrazu svetlo ožiarilo celu a pri Petrovi stál Pánov anjel. Udrel Petra do boku a budil ho slovami: Rýchlo! Vstávaj!" Petrovi spadli zo zápästia reťaze.
8 Anjel mu rozkázal: Obleč a obuj sa!" Peter poslúchol a dostal ďalší rozkaz: Vezmi si plášť a poď za mnou!"
9 Vyšiel z cely a šiel za anjelom. Ale nevedel, či sa mu to sníva alebo zdá, nemohol uveriť, že je to skutočnosť.
10 Prešli popri prvej aj druhej stráži a prišli k železnej bráne, ktorá sa im sama od seba otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou, a tu zrazu anjel zmizol.
11 Až teraz sa Peter spamätal a povedal si: Teraz už viem, že Pán poslal svojho anjela a vytrhol ma z Herodesových rúk, a tak zmaril plány Židov."
12 Po krátkom váhaní zamieril do domu Márie, matky Jána zvaného Marek. Tam sa zhromaždilo mnoho veriacich a modlili sa.
13 Peter zabúchal na dvere. Dievča, ktoré sa volalo Rodé, sa pribehlo spýtať, kto to je.
14 Poznala Petrov hlas, ale od veľkej radosti hneď neotvorila, ale bežala dnu oznámiť, že pred dverami stojí Peter.
15 Nikto jej však neuveril. Zbláznila si sa!" vyčítali jej. No keď si nedala povedať, pomysleli si, že Petra už zrejme popravili a predo dvermi stojí jeho duch.
16 Ale Peter znova zabúchal. Šli teda otvoriť a neverili vlastným očiam.
17 Pred nimi stál živý Peter. Zakýval rukou, aby ich upokojil, a vyrozprával im, ako ho Boh vyslobodil z väzenia. Napokon ich poprosil, aby to oznámili Jakubovi a ostatným kresťanom. Potom odišiel schovať sa na iné miesto.
33 Ale veď my sme potomkovia Abraháma a nikdy sme neboli otrokmi. Prečo teda hovoríš, že budeme slobodní?" namietali.
34 Ježiš im odpovedal: Jedno je isté. Každý, kto hreší, je otrokom hriechu.
35 A otrok nemá v dome nijaké právo, všetky práva má iba syn.
36 Ak vás teda Syn oslobodí, budete naozaj slobodní.
37 Viem, že ste Abrahámovi potomkovia, a predsa ma chcete zabiť, lebo moje slová nenašli miesto vo vašich srdciach.
38 Ja vám hovorím, čo som videl u svojho Otca. Ale vy konáte podľa toho, čo ste videli a počuli od vášho otca."
39 Naším otcom je Abrahám!" ohradili sa Židia.
Nie!" povedal Ježiš, keby ste boli Abrahámovými deťmi, konali by ste ako on.
40 No vy ma chcete zabiť, lebo vám hovorím pravdu, ktorú mi zjavil Boh. Abrahám by tak nekonal."
41 To ich rozhnevalo a jedovato odsekli: My sme sa nezrodili zo smilstva. Naším pravým otcom je sám Boh."
42 Keby bol Boh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja prichádzam od Boha, z jeho poverenia, nie sám od seba," namietol.
43 Prečo nechápete, čo vám hovorím? Lebo nemôžete zniesť moje slová.
44 Vaším otcom je diabol a vy robíte to, čo vám našepkáva. Jeho lži od počiatku prinášajú smrť, lebo niet v ňom ani trocha pravdy. Rozsieva okolo seba lož, lebo je otcom lži.
45 Ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte!
46 Kto z vás ma môže usvedčiť z nejakého hriechu? Nikto. Prečo mi teda neveríte, keď hovorím pravdu?
47 Kto pochádza z Boha, ten rád prijíma Božie slovo. Vy ho odmietate, a to je dôkazom, že nepochádzate z Boha."
Copyright © 1993 by Biblica