Book of Common Prayer
Peter obhajuje prijatie pohanov do cirkvi
11 Apoštoli i bratia v Judsku sa čoskoro dozvedeli, že aj pohania uverili Božej zvesti.
2 Ale keď sa Peter vrátil do Jeruzalema, niektorí kresťania židovského pôvodu
3 mu vyčítali: Ty si navštevoval pohanov, ba ešte si aj s nimi jedával!"
4 A tak Peter vyrozprával, ako sa to stalo:
5 Jedného dňa v Joppe, práve keď som sa modlil, mal som videnie: akoby sa obrovský obrus uviazaný za štyri rohy spúšťal z neba. Zastal práve pri mne.
6 Keď som sa doň pozorne zahľadel, uvidel som v ňom najrozmanitejšie zvieratá i divú zver, plazy i vtáky, ktoré máme zakázané jesť.
7 A počul som hlas:Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!
8 Odpovedal som: Za nič na svete, Pane! Jakživ som nevzal do úst nič, čo zakazujú židovské zákony!
9 Ale znova zaznel hlas z neba:To, čo Boh očistil, nepokladaj za nečisté!
10 To sa zopakovalo tri razy a potom sa všetko vrátilo do neba.
11 A práve v tej chvíli pred domom, kde som býval, zastali traja muži, čo prišli po mňa z Cézarey.
12 Duch mi vnukol, aby som bez váhania šiel s nimi a netrápil sa, že sú to pohania. So mnou sa vydali na cestu aj títo šiesti bratia a spolu sme vošli do domu muža, ktorý po nás poslal.
13 Porozprával nám, ako sa mu zjavil anjel a povedal mu: Pošli niekoho do Joppy a pozvi k sebe Šimona, ktorého prezývajú Peter.
14 On ti povie, ako môžeš byť spasený ty aj všetci v tvojom dome.
15 A tak som im hovoril o Kristu, no sotva som začal hovoriť, zostúpil na nich Svätý Duch ako vtedy na nás.
16 Vtedy som si spomenul na slová Pána Ježiša:Ján vás krstil na znamenie pokánia vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom.
17 Ak teda Boh dal pohanom rovnaký dar ako nám, keď uverili v Pána Ježiša Krista, kto som ja, aby som sa staval proti Bohu?"
18 Po týchto slovách už bratia nenamietali, upokojili sa a oslavovali Boha: Teda aj pohanov prebúdza Boh k pokániu, aby sa obrátili k nemu a získali večný život!"
Svetlo sveta
12 Potom znova prehovoril k zhromaždeným poslucháčom a povedal: Ja som svetlo sveta, kto ide za mnou, nebude blúdiť v tme, ale bude mať svetlo na ceste životom."
13 Stále sa vystatuješ a hovoríš o sebe!" prerušili ho farizeji.
14 Moje svedectvo je pravdivé, aj keď hovorím sám o sebe," namietol Ježiš. Lebo ja viem, odkiaľ som prišiel a kam idem, ale vy to neviete.
15 Vy ma posudzujete nesprávne, len podľa zdania.
16 Ja takto nesúdim nikoho. Ak aj súdim, môj úsudok je správny, lebo nesúdim sám, ale so mnou aj ten, ktorý ma poslal.
17 A ak sa dvaja svedkovia zhodnú vo výpovedi, vaše zákony pokladajú také svedectvo za platné.
18 Nesvedčím teda len ja sám, ale svedčí o mne aj môj Otec, ktorý ma poslal."
19 A kdeže je tvoj Otec?" spytovali sa ho.
Keď nepoznáte mňa, nemôžete poznať ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj jeho," odpovedal im.
20 Tento rozhovor sa odohrával pri chrámových pokladniciach, kde stála stráž. Ale nikto ho nezatkol, lebo ešte nenastal jeho čas.
Copyright © 1993 by Biblica