Book of Common Prayer

¹⁷ Peter bol zarazený, a kým rozmýšľal, čo má to videnie znamenať, Kornéliovi poslovia našli dom garbiara Šimona a práve stáli pred bránou.

¹⁸ Spytovali sa, či tu býva Šimon, ktorého inak volajú Peter.

¹⁹ Peter si ešte vždy lámal hlavu, čo asi znamená to videnie. Tu mu vnukol Svätý Duch: Tí muži, čo ťa hľadajú, sú síce pohania,

²⁰ ale zíď dolu a bez váhania sa pober s nimi. Ja som ich k tebe poslal."

²¹ A tak Peter zišiel dolu a povedal im: Ja som ten, koho hľadáte. Prečo ste za mnou prišli?"

²² Odpovedali: Posiela nás rímsky stotník Kornélius, spravodlivý človek, ktorý verí v jediného Boha a má dobrú povesť medzi všetkými Izraelitmi. Zjavil sa mu totiž anjel a dal mu pokyn, aby ťa pozval do svojho domu a vypočul, čo mu máš povedať.

²³ Peter pozval hostí dnu a ponúkol im, aby prenocovali uňho.

²⁴ Na druhý deň sa Peter aj s niekoľkými veriacimi z Joppy pobral s nimi. Ďalší deň došli do Cézarey, kde ich už Kornélius čakal. Na stretnutie s Petrom pozval svojich príbuzných a dobrých priateľov.

²⁵ Keď Peter vchádzal do jeho domu, kľakol si pred ním a hlboko sa mu poklonil.

²⁶ Ale Peter mu kázal vstať a povedal: Vstaň, veď i ja som iba človek."

²⁷ V družnom rozhovore vošli do domu, kde na Petra už čakalo veľa ľudí.

²⁸ Peter ich oslovil: Vy iste viete, že ako Žid by som sem nemal chodiť a že máme zakázané priateliť sa s ľuďmi iného pôvodu. Ale Boh mi ukázal, že nemám nijakého človeka pokladať za menejcenného.

²⁹ Preto som bez váhania prijal vaše pozvanie, a tak som tu. Ale rád by som vedel, prečo ste ma vlastne zavolali."

³⁰ Kornélius mu vysvetlil: Pred štyrmi dňami som sa postil a modlil vo svojom dome. Boli asi tri hodiny popoludní tak ako teraz. A tu sa zrazu zjavil predo mnou muž v bieloskvúcom rúchu

³¹ a oslovil ma:Kornélius, Boh počuje tvoje modlitby a vie o tvojej dobročinnosti.

³² Pošli poslov do Joppy a pozvi k sebe Šimona prezývaného Peter. Býva pri mori v dome garbiara Šimona. Vypočuj ho, čo ti oznámi.

³³ Nuž som hneď po teba poslal a som rád, že si ochotne prišiel. A tak sme sa všetci tu zišli a stojíme pred Bohom a tvoje slová prijmeme ako jeho odkaz."

¹⁴ Zrazu uprostred sviatkov vstúpil Ježiš do chrámu a začal verejne kázať.

¹⁵ Židia ho počúvali a čudovali sa: Ako to, že sa tak vyzná v Písme, keď nemá na to školy?"

¹⁶ Ježiš im odpovedal: Ja vám tu nepredkladám vlastné názory. Sú to slová toho, ktorý ma poslal.

¹⁷ Ak je niekto z vás naozaj ochotný plniť Božiu vôľu, ten pozná, či tieto slová pochádzajú od Boha, alebo či sú to moje vlastné myšlienky.

¹⁸ Kto prináša svetu len vlastné myšlienky, ten túži po sláve a ľudskej chvále. Ale kto chce osláviť a zvelebiť toho, kto ho poslal, je úprimný a pravdivý.

¹⁹ Mojžiš vám dal Zákon, ale nikto podľa neho nežije. Akým právom ma osočujete? Prečo ma chcete zabiť?"

²⁰ Čo si sa pomiatol na rozume? Kto ťa chce zabiť?" ozývalo sa zo zástupu.

²¹ Uzdravil som v sobotu človeka, a to vás nahnevalo," vysvetľoval Ježiš.

²² A pritom vy takisto narúšate zákon. Mojžiš vám prikázal, aby ste svoje deti obrezávali ôsmy deň -- tento príkaz pochádza nie od Mojžiša, ale už od praotcov -- a vy neváhate vykonať obriezku, ak to pripadne na sobotu.

²³ Prečo vás teda tak rozčuľuje, že som v sobotu vrátil človeku zdravie?

²⁴ Nesúďte povrchne, ale prenikajte k podstate!"

Mienky o Ježišovi sa rozchádzajú

²⁵ Niektorí z obyvateľov Jeruzalema sa spytovali: Je to naozaj ten, ktorého chcú zabiť?

²⁶ Káže verejne v chráme, a nič mu nepovedia? Žeby ho azda niektorí z vodcov naozaj pokladali za Mesiáša?

²⁷ Ale to predsa nemôže byť! O Mesiášovi vraj nikto nebude vedieť, odkiaľ prišiel, ale o Ježišovi vieme, odkiaľ prichádza."

²⁸ Tu zvolal Ježiš v chráme, takže ho všetci mohli počuť: Áno, poznáte ma a viete, odkiaľ som. Ale toho, kto ma poslal, nepoznáte. On je pravda.

²⁹ Ja ho poznám, lebo od neho prichádzam a on ma k vám poslal."

³⁰ V tej chvíli sa ho židovskí vodcovia chceli zmocniť, ale nik sa neopovážil vztiahnuť naňho ruku, lebo jeho čas ešte nenastal.

³¹ Mnohí z poslucháčov v chráme vtedy uverili v Ježiša a hovorili: Mesiáš by určite nevykonal viac zázrakov ako on!"

³² Keď sa farizejom dostalo do uší, čo ľudia rozprávajú o Ježišovi, spolu s veľkňazmi poslali chrámovú stráž, aby ho zatkla.

³³ Ale Ježiš im povedal: Zostanem s vami ešte nejaký čas a potom sa vrátim k tomu, ktorý ma poslal.

³⁴ Keď odídem, budete ma hľadať, ale nedostanete sa ta, kde budem."

³⁵ Kam chce odísť?" spytovali sa prekvapení Židia. Mieni azda odísť medzi pohanov a tých učiť?

³⁶ A čo znamenajú jeho slová: Budete ma márne hľadať. Lebo kde ja budem, ta sa vy nedostanete?"