Book of Common Prayer

²³ Dohodli si teda ďalšie stretnutie a zišlo sa ich uňho ešte omnoho viac. Pavol im celý deň hovoril o tom, že Božie kráľovstvo prišlo medzi ľudí v osobe Ježiša Krista. Usiloval sa ich o tom presvedčiť dôkazmi z Mojžišovho zákona a z prorockých kníh.

²⁴ Niektorí sa dali jeho slovami presvedčiť, ale iní odmietali uveriť.

²⁵ Keď sa v nezhode rozchádzali, Pavol im povedal: Presne tak to Duch Svätý predpovedal ústami proroka Izaiáša:

²⁶ Budete počúvať a počúvať, a predsa neporozumiete. Budete hľadieť a hľadieť, a nič neuvidíte,

²⁷ lebo otupelo srdce tohto ľudu. Uši majú zapchaté a oči zavreté, aby sa nestalo, že by očami videli, ušami počuli, srdcom chápali; to by ste sa totiž ku mne obrátili a ja by som vás uzdravil.

²⁸ Preto sa nečudujte," doložil Pavol, že radostnú zvesť o Božej záchrane hlásame pohanom. A tí ju dychtivo prijímajú."

²⁹ Po tých slovách Židia odišli a veľmi sa navzájom hádali.

³⁰ Celé dva roky zostal Pavol vo svojom súkromnom rímskom väzení a mohol prijímať každého, kto ho navštívil.

³¹ A tak slobodne a bez prekážok hlásal Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi.

²³ Raz v sobotu prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi obilným poľom. Učeníci boli hladní, a tak idúcky trhali klasy a jedli zrná.

²⁴ Videli to farizeji a vyčítali Ježišovi: Pozri, trhajú klasy, a náš Zákon predsa nedovoľuje v sobotu pracovať!"

²⁵ Ježiš na to odpovedal: Azda ste nečítali vo Svätom Písme, čo urobil kráľ Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný on i jeho družina?

²⁶ Ako vošli do Božieho domu -- veľkňazom bol vtedy Abiatar -- a jedli z posvätných chlebov, ktoré smeli jesť iba kňazi?"

²⁷ A potom ešte doložil: Sobota bola predsa ustanovená pre dobro človeka, a nie človek pre sobotu. A preto ja, Syn človeka, mám právo rozhodnúť, čo sa v sobotu smie robiť a čo nie."