Book of Common Prayer

³⁰ Veliteľ chcel zistiť, z čoho Židia vlastne Pavla obviňujú. Na druhý deň ho dal vyviesť z väzenia a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi i celá rada.

Pavol pred veľradou

23  Pavol sa pokojne a bez strachu zahľadel na členov rady a povedal: Bratia! Až dodnes som žil s čistým svedomím pred Bohom."

² Veľkňaz Ananiáš to pokladal za rúhanie a rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach.

³ Ale Pavol zvolal: Ty pokrytec! Za to teba udrie Boh. Aký si to sudca, keď sa sám previňuješ proti zákonu a dávaš ma biť!"

⁴ No tí, čo stáli vedľa Pavla, ho napomenuli: Ako si dovoľuješ urážať veľkňaza?"

⁵ Pavol sa ospravedlnil: Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. A v Písme sa naozaj hovorí: Nehovor zle o svojom predstavenom!"

⁶ Pavol vedel, že vo veľrade sú zastúpené dve strany: saduceji a farizeji. Preto nahlas zvolal: Bratia, som farizej ako všetci moji predkovia. Stojím dnes pred súdom, lebo verím vo vzkriesenie a večný život!"

⁷ Tým sa mu podarilo vniesť do rady rozkol.

⁸ Saduceji totiž popierajú vzkriesenie, večný život aj existenciu duchovného sveta, kým farizeji toto všetko vyznávajú.

⁹ Tu sa strhol veľký krik a niektorí židovskí vodcovia vstali a chytili stranu Pavlovi: Nič zlé na ňom nevidíme. Čo ak naozaj k nemu na ceste do Damasku prehovoril duch alebo anjel?"

¹⁰ Tu nastala taká haravara, až sa veliteľ zľakol, že Pavla roztrhajú na kúsky. Dal preto príkaz, aby vojaci násilím vytrhli Pavla z ich rúk a odviedli ho do pevnosti.

¹¹ Tej noci sa ukázal Pavlovi Pán a povzbudil ho: Neboj sa, Pavol! Ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme."

Ježiš má moc odpúšťať hriechy

2  Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnauma. Správa o jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste.

² Do domu sa nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom sa nedalo ani hnúť. A on im zvestoval Božie posolstvo.

³ Keď sa k nemu chceli dostať štyria muži, ktorí niesli na nosidlách ochrnutého človeka,

⁴ videli, že sa k nemu cez ten dav neprederú, preto vyšli na plochú strechu domu, prebúrali ju a cez otvor spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred neho.

⁵ Keď Ježiš videl, ako bezvýhradne veria, že môže pomôcť ich priateľovi, povedal chorému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!"

⁶ Sedeli tam aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali:

⁷ Ale to je predsa rúhanie! Hádam si len o sebe nemyslí, že je Boh! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!"

⁸ No Ježiš vedel čítať ich myšlienky a hneď namietol: Prečo vás to poburuje?

⁹ Čo je ľahšie -- oznámiť ochrnutému, že sa mu odpúšťajú hriechy, alebo mu prikázať: Vstaň a choď!

¹⁰ Ale aby som vám dokázal, že ja, Mesiáš, mám moc na zemi odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka."

¹¹ Obrátil sa k ochrnutému a povedal mu: Si zdravý. Vstaň a choď domov!"

¹² A chorý ihneď, pred očami ohromeného zástupu, vyskočil na rovné nohy, vzal si ležadlo a poberal sa preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: Také čosi sme nikdy nevideli!"