Book of Common Prayer

Oslobodenie od zákona

7  Milí bratia, vy sa predsa dobre vyznáte v zákone, a tak viete, že je platný len dovtedy, kým človek žije.

² Tak napríklad, vydatá žena je viazaná vernosťou svojmu mužovi len do jeho smrti. Ak však muž zomrie, zákon prestáva platiť, a žena sa môže vydať.

³ Ak by sa však za manželovho života oddala inému mužovi, stala by sa cudzoložnicou. Ale po manželovej smrti je voľná, a nik ju nebude viniť z cudzoložstva, ak by sa znova vydala.

⁴ Aj vy ste boli podobne podriadení zákonu, ale Kristova smrť vás od neho oslobodila. A teraz patríte inému Pánovi, vzkriesenému Kristovi, aby ste prinášali ovocie Bohu, to znamená, aby ste žili tak, ako sa jemu páči.

⁵ Kým sme ešte nepoznali Krista, žili sme v zajatí hriechu a ovládali nás hriešne žiadosti -- túžba po tom, čo zákon zakazuje. Robili sme to, čo vedie do záhuby.

⁶ Ale teraz, keď sme zomreli tomu, čím sme boli spútaní, sme oslobodení od zákona a môžeme slúžiť Bohu skrze Svätého Ducha celkom novým spôsobom -- s celou svojou mysľou a srdcom, a nie zachovávaním kopy predpisov.

Človek a Boží zákon

⁷ Chceme tým azda povedať, že Božie zákony sú zlé? Isteže nie! Ale bez Božích prikázaní by som nepoznal, čo je hriech. Keby Božie prikázanie nehovorilo: Nepožiadaš!", ani by som nevedel, že žiadostivosť je zlá.

⁸ Ale to zároveň prebudilo vo mne silnejšiu túžbu po zakázanom ovocí. A tak bez zákona by som nevedel o moci hriechu vo mne.

⁹ S príchodom zákona do môjho života hriech začal existovať a s hriechom prišla smrť.

¹⁰ Ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo dať život, prinieslo mi smrť.

¹¹ Hriech využil prikázanie, aby ma oklamal, a tak namiesto života mi priniesol smrť.

¹² Zákon sa však sám osebe zhoduje s Božou vôľou; každé prikázanie je sväté, správne a dobré.

Spor o Ježišovu právomoc

²³ Keď potom zasa učil v chráme, prišli k nemu veľkňazi a poprední židovskí vodcovia a spýtali sa ho, akým právom to všetko robí: Kto ti dal na to moc?"

²⁴ Poviem vám to," odpovedal Ježiš, ale najprv odpovedzte vy na moju otázku:

²⁵ Krstil Ján Krstiteľ z poverenia Boha alebo ľudí?"

Začali sa radiť: Ak povieme, že ho poveril Boh, namietne, prečo sme mu teda neuverili.

²⁶ No ak odpovieme záporne, budeme sa musieť báť ľudu, lebo všetci pokladajú Jána za proroka."

²⁷ A tak mu napokon odpovedali. Nevieme."

Povedal im: Ani ja vám nepoviem, akým právom tie veci konám."

Podobenstvo o dvoch synoch

²⁸ No ako by ste rozsúdili tento prípad: Istý muž mal dvoch synov a jednému z nich povedal: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu!

²⁹ Syn však odpovedal: Nechce sa mi. Ale potom si to rozmyslel a šiel.

³⁰ O to isté požiadal druhého syna. Ten odpovedal: Áno, pôjdem! Ale nešiel.

³¹ Ktorý z dvoch synov poslúchol svojho otca?"

Odpovedali: Ten prvý."

Práve tak aj vás," odpovedal Ježiš, podvodníci a prostitútky predbiehajú do Božieho kráľovstva.

³² Ján Krstiteľ vám ukázal správnu cestu pokánia, a vy ste mu neuverili, ale títo áno. No ani potom ste nerobili pokánie a neuverili ste mu."