Book of Common Prayer
25 Na svojom vyznaní si môže zakladať len ten, kto podľa neho žije. Ak sa veriaci človek vo svojom konaní rozchádza s učením Písma, je ako pohan.
26 Ak pohania zachovávajú Božie zákony, či im Boh nedá všetky práva a česť, ktoré pôvodne zamýšľal dať Židom?
27 Takíto ľudia budú súdiť vás, Židov, lebo poznáte Božie prikázania, ale podľa nich nežijete.
28 Pravým Židom nie je ten, kto je ním navonok alebo kto sa narodil zo židovských rodičov.
29 Nie! Pravým Židom je ten, ktorého srdce je čisté pred Bohom, a to môže spôsobiť iba Boží Duch, a nie dodržiavanie predpisov. Taký si získa chválu nie od ľudí, ale od Boha.
Pred Bohom nik nie je bez hriechu
3 Je teda nejaká prednosť byť Židom? Dal im Boh nejaké výsady? A má nejaký zmysel rituálne obrezávanie?
2 Áno, v mnohom ohľade má. Židom ako prvým zveril Boh svoje slová.
3 A čo keď im niektorí neuverili -- môžete namietnuť. No myslíte si, že Boh len pre ich nedôveru nedodrží svoje slovo?
4 Určite nie! Práve na tom ukáže, aký je verný aj vtedy, keď mu človek neverí. Tak je to aj v Písme: Každý uzná, že statočne plníš to, čo si sľúbil, a tak víťazne vyjdeš z každého obvinenia."
5 Ale niekto môže namietnuť: Ak na pozadí našej vierolomnosti vynikne Božia spravodlivosť, čo na to povieme? Nie je Boh, po ľudsky povedané, nespravodlivý, keď nás stíha svojím hnevom?"
6 Určite nie! Aký zmysel by potom mal Boží súd?
7 To by sme mohli priamo nabádať k zlu, aby sa dobro vedľa neho ešte väčšmi zaskvelo.
8 Niektorí ľudia to naozaj tak robia, ale my nie, aj keď nás z toho obviňujú. Takí hriešnici budú plným právom odsúdení.
21 Potom sa ho Peter spýtal: Pane, keď sa môj blížny proti mne jednostaj prehrešuje, koľko ráz mu mám odpustiť? Sedem ráz?"
22 Ježiš mu odpovedal: Nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem ráz.
23 Pán Boh s nami zaobchádza ako kráľ, ktorý sa rozhodol urobiť vyúčtovanie so svojimi poddanými.
24 Medzi prvými mu priviedli jedného, ktorý mu bol dlžný vyše milióna.
25 Ten muž však nemal čím zaplatiť. Tu kráľ prikázal, aby ho s celou rodinou predali do otroctva, rozpredali jeho majetok a tak uhradili dlžobu.
26 On sa však hodil pred kráľa na kolená a prosil ho: Pane, maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim!
27 Kráľovi prišlo toho človeka ľúto, nechal ho beztrestne odísť, ba odpustil mu aj celú dlžobu.
28 No len čo ten muž odišiel od kráľa, stretol známeho, ktorý mu bol dlžný nepatrnú sumu. Schmatol ho a kričal: Hneď mi vráť, čo si mi dlžný!
29 Ten chudák si pred ním kľakol a zúfalo ho prosil: Maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim!
30 Ale veriteľ bol neoblomný a dal ho zavrieť do väzenia, kým dlžobu nezaplatí.
31 Svedkov tej udalosti to pobúrilo a šli to oznámiť kráľovi.
32 Tu si ho kráľ dal zavolať a povedal mu: Ty naničhodník! Takú veľkú dlžobu som ti odpustil, lebo si ma prosil.
33 A ty si nemohol odpustiť svojmu druhovi takú smiešnu sumu?
34 Rozhnevaný kráľ ho potom dal zavrieť, kým celú dlžobu nezaplatí.
35 Tak bude zaobchádzať môj nebeský Otec s vami, ak nebudete ochotne odpúšťať iným."
Copyright © 1993 by Biblica