Book of Common Prayer

¹³ Preto znovu a znovu musíme Bohu ďakovať, že ste od nás prijali slovo Božej zvesti nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie, že ste mu uverili a že premenilo aj vaše životy.

¹⁴ A potom sa vám stalo to isté, čo predtým zažili kresťania v Judsku, trpeli ste od vlastných krajanov.

¹⁵ Tam zabíjali Židia svojich vlastných prorokov, zabili aj Ježiša Krista a teraz zasa prenasledujú nás a odvšadiaľ nás vyháňajú. Škodia Bohu aj ľuďom.

¹⁶ My kážeme pohanom, ako sa môžu zachrániť, a oni nám v tom bránia. Ale miera ich hriechov sa čoskoro dovŕši a Boží trest ich neminie.

Apoštolova túžba

¹⁷ Bratia, aj keď sme museli od vás na nejaký čas odísť -- no v duchu sme stále s vami -- rozmýšľali sme, ako sa k vám zasa čo najskôr vrátiť.

¹⁸ Ja, Pavol, som sa o to pokúšal už niekoľko ráz, ale vždy mi to satan prekazil.

¹⁹ Lebo kto bude našou radosťou, našou nádejou, našou odmenou, až budeme raz stáť pre Kristom v deň jeho návratu? Áno, vy ste naša sláva aj radosť!

²¹ V Mojžišovom zákone sa hovorí: Nezabiješ! Preto, kto zabije, musí ísť pred súd.

²² Ale ja vám hovorím, že bude súdený každý, kto sa bez príčiny hnevá na iného človeka; a kto iného ponižuje, odsúdi ho najvyšší súd, no kto mu zlorečí, zaslúži si pekelný oheň.

²³ Ak dávaš do poriadku svoj vzťah k Bohu, no uvedomíš si, že máš s niekým nevyrovnaný vzťah,

²⁴ najprv si s ním všetko vyrovnaj a zmier sa s ním. Až potom predstúp pred Boha.

²⁵ Ak nie si ochotný zmieriť sa s iným, bude na teba pred Bohom žalovať tvoj hnev a neunikneš odsúdeniu. Je to tak, ako keď ťa veriteľ vedie k sudcovi. Ak sa s ním cestou nedohodneš,

²⁶ pôjdeš do väzenia a celú dlžobu si odpykáš.