Book of Common Prayer
Boží odpočinok
4 Varujme sa teda, aby o niekom z vás neplatilo, že v čase, kým ešte zasľúbenie trvá, nezískal Božie odpočinutie.
2 Veď aj nám sa hlása tá radostná zvesť -- posolstvo, že nás Boh chce zachrániť -- ako tým na púšti. Zvesť, ktorú počuli, im však neprospela, lebo ju vierou neprijali.
3 Ale my, ktorí sme uverili, získame skutočné odpočinutie, ako povedal Boh: Prisahal som vo svojom hneve, že tí, čo mi neveria, nikdy nevojdú do zasľúbenej krajiny." To povedal Boh, hoci toto miesto odpočinku trvá od chvíle, keď stvoril svet.
4 O siedmom dni sa predsa v Písme hovorí takto: V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel."
5 Ale tu čítame: Nikdy nevojdú do zasľúbenej krajiny, kde by našli odpočinok."
6 To znamená, že možnosť získať Božie odpočinutie trvá dodnes. Naši otcovia, ktorým toto zasľúbenie najprv platilo, ho pre svoju neposlušnosť nenašli.
7 Ale Boh určil iný deň, ktorý sa volá dnes". Hovorí o ňom už kráľ Dávid: Ak dnes počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia!"
8 Keby ich bol Jozue voviedol na miesto odpočinku, nehovoril by Boh o inom neskoršom dni.
9 Tak Boží ľud na pravý deň odpočinku ešte len čaká.
10 Lebo kto získa Božie odpočinutie, odpočinie si od svojho diela podobne, ako si Boh odpočinul od svojho.
11 A tak sa usilujeme získať toto odpočinutie, aby nik pre svoju neposlušnosť neminul cieľ. Naši otcovia na púšti sú nám výstražným príkladom.
12 Slovo Božie je živé, účinné a ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč: preniká až na rozhranie duše a ducha, kostí a špiku a rozsudzuje túžby a myšlienky srdca.
13 Niet tvora, ktorý by sa pred ním mohol skryť. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať za všetko, čo sme vykonali.
Ježiš -- pravý veľkňaz
14 Máme vznešeného veľkňaza, ktorý vstúpil až pred Božiu tvár, Ježiša, Syna Božieho, držme sa teda toho, čo vyznávame.
15 On má pochopenie pre naše slabosti, lebo sám musel zápasiť s tým istým pokušením ako aj my, ibaže sa nedopustil hriechu.
16 Preto smieme smelo a bez strachu pristupovať rovno k Bohu, ktorý nás zahrnie svojím milosrdenstvom a milosťou, keď budeme jeho pomoc potrebovať.
Boh chce, aby sme boli slobodní
8 A tak tí, čo patria Kristu, sa už nemusia báť odsúdenia.
2 Pre nich už totiž neplatí zákon hriechu a smrti, lebo oživujúci Duch ich spod tohto zákona vyslobodil.
3 Z pazúrov hriechu sme sa nevymanili tým, že poznáme Božie prikázania, veď nie sme schopní ich dodržiavať, ale Boh našiel iný spôsob, ako nás zachrániť: poslal vlastného Syna v ľudskom tele, podobnom nášmu hriešnemu telu, ktorý zlomil vládu hriechu nad nami tým, že sa sám obetoval za naše hriechy.
4 A tak Kristovou zásluhou môžeme splniť požiadavky zákona, keď nekonáme to, čo chce telo, ale dáme sa viesť Duchom.
5 Tí, čo žijú podľa vlastnej vôle, sú ovládaní sebeckými túžbami. Ale ten, v kom žije Svätý Duch, robí to, čo sa páči Bohu.
6 Staré telesné zmýšľanie prináša smrť, ale Boží Duch dáva pokoj a život.
7 Človek, ktorý myslí iba na seba, vzpiera sa Bohu, nechce sa podrobiť jeho prikázaniam, ba ani nemôže.
8 Je ovládaný svojimi telesnými túžbami, a preto sa Bohu nemôže páčiť.
9 Ale vy nie ste takí. Ak vo vás pôsobí Boží Duch, premáhate svoje telesné žiadosti. No kto nemá Ducha Kristovho, nepatrí jemu.
10 No ak je vo vás Kristus, vaše telo síce podlieha smrti, lebo ste zhrešili, ale Duch dáva život, lebo ste ospravedlnení.
11 Ak je Boží Duch vo vás, tak Boh, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telo Duchom, ktorý je vo vás.
Copyright © 1993 by Biblica