Book of Common Prayer
Dočasné utrpenie -- večná sláva
4 Sám Pán Boh nám zo svojej milosti zveril poslanie, preto neklesáme na mysli.
2 Svojich poslucháčov nezískavame pre kresťanstvo lacnými trikmi ani prekrucovaním Božieho slova. Hovoríme čistú pravdu, a preto nás prijme rád každý, kto skúma svoje svedomie pred Bohom.
3 Ak naše posolstvo zostáva niekomu nezrozumiteľným, tak iba tým, čo sa rútia do záhuby.
4 Zlo, ktoré ich ovláda, ich natoľko zaslepilo, že svetlo Božieho slova k nim neprenikne a nie sú schopní pochopiť zvesť o sláve Pána Ježiša Krista, v ktorom sa Pán Boh viditeľne stelesnil.
5 Cieľom našich kázní nie je upútavať pozornosť na seba, ale na Krista Ježiša ako Pána. My sme iba služobníci, ktorí vám slúžia na jeho príkaz.
6 Veď ten istý Boh, ktorý povedal: Nech je svetlo uprostred tmy," zažal svoje svetlo aj v nás, aby ľudia videli Božskú krásu, ktorá vyžaruje z Pána Ježiša Krista.
7 My sme iba krehké nádoby, do ktorých Pán Boh vložil svoj nádherný poklad. Každý musí hneď poznať, že tá zvláštna moc nepochádza z človeka, ale z Boha.
8 Hoci na nás útočia zo všetkých strán, nepodliehame. Niekedy sme zmätení a nevieme ako ďalej, ale nevzdávame sa.
9 Prenasledujú nás, ale nie sme opustení. Ak nás zrazia až na zem, znovu vstaneme a ideme ďalej.
10 Utrpenie a smrť sa nám nevyhýbajú, ako sa nevyhli ani Pánu Ježišovi.
11 Dennodenne nám hrozí mučenícka smrť pre meno Pána Ježiša, ale práve v takej situácii sa v nás najzreteľnejšie prejavuje Ježišov život.
12 Naším údelom je zomierať, aby ste vy žili.
Ježiš tretí raz hovorí o svojej smrti
32 Keď sa uberali do Jeruzalema, Ježiš kráčal vpredu a učeníci za ním, plní úzkosti z toho, čo počuli. Cestou, na pokojnom mieste, sa Ježiš znova rozhovoril so svojimi dvanástimi učeníkmi o tom, čo ho čaká.
33 Ideme do Jeruzalema, a tam sa Syna človeka zmocnia veľkňazi a učitelia Zákona, odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom.
34 Budú sa mu verejne posmievať, pľuvať na neho, zbičujú ho a zabijú. Ale na tretí deň vstane z mŕtvych."
Žiadosť Zebedejových synov
35 Potom k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a povedali mu: Majstre, chceli by sme ťa o niečo poprosiť."
36 Ježiš sa spýtal: Čo odo mňa žiadate?"
37 Odpovedali mu: Keď raz zasadneš na trón vo svojom kráľovstve, chceli by sme sedieť najbližšie pri tebe, každý z jednej strany."
38 Ježiš im na to povedal: Neviete, o čo žiadate. Môžete piť z kalicha horkosti, z ktorého musím ja piť, a prejsť krstom utrpenia, ktorý ma čaká?" --
39 Áno, môžeme," prisvedčili. Ježiš im na to povedal: Dobre, budete piť z môjho kalicha a budete pokrstení rovnakým krstom.
40 Ale nie je mojou vecou určovať, kto zaujme miesto po mojom pravom a kto po ľavom boku. To už rozhodol Boh."
41 Keď ostatní učeníci zistili, o čo žiadali Jakub a Ján, veľmi sa na nich rozhnevali.
42 No Ježiš si zavolal všetkých a povedal im: Viete, že vládcovia a králi utláčajú svojich podriadených, a tí, čo majú moc, ju neraz zneužívajú.
43-44 Ale medzi vami to tak nemá byť. Naopak, kto chce byť medzi vami veľký, nech všetkým pokorne slúži. A kto chce byť prvý, nech sa všetkým podriaďuje.
45 Veď ani ja -- Syn človeka -- som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých."
Copyright © 1993 by Biblica