Book of Common Prayer
Spoločné stolovanie
17 Keď už som pri tom napomínaní, ešte jedna vec ma zarmucuje. Vidím, že vaše zhromaždenia začínajú byť skôr na škodu než na úžitok.
18 Počul som -- a niečo pravdy asi na tom bude -- že do vašich zhromaždení prenikajú škriepky.
19 Na tom je dobré vari len to, že sa aspoň jasne odlíši zdravé od nezdravého medzi vami.
20 Ale vaše spoločné stolovanie sa potom nemôže nazývať slávením pamiatky Pánovej večere.
21 Každý sa ponáhľa, aby zjedol a vypil, čo si sám priniesol, a tak sa niektorí prejedajú, ba aj sa pripijú, kým iní, chudobnejší, zostávajú hladní a smädní. Veď je to na hanbu Božej cirkvi.
22 Vari sa nemôžete najesť doma? Alebo sa chcete vystatovať pred menej zámožnými bratmi a zľahčovať tak Božiu cirkev? Za to vás teda nemôžem chváliť.
Večera Pánova
23 Ja som vám predsa povedal, čo mi Kristus zveril: V tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb,
24 poďakoval zaň Bohu, rozlomil ho a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Tak to robte aj vy na moju pamiatku."
25 Potom po večeri zdvihol kalich so slovami: Tento kalich je nová zmluva medzi Bohom a vami, spečatená mojou krvou. Myslite na to, kedykoľvek budete z neho piť.
26 Vždy, keď takto spoločne budete jesť a piť, zvestujete Pánovu smrť. Tak robte až do jeho druhého príchodu.
27 Ale ak sa niekto zúčastňuje na tejto pamiatke ľahkovážne, znevažuje obeť Kristovu a berie tak na seba spoluvinu za jeho smrť.
28 Skúmajte teda každý sám seba, kým siahnete po chlebe a kalichu.
29 Lebo kto si pritom neuvedomí, že tu ide o telo a krv Pána Ježiša, je a pije na vlastné odsúdenie, pohŕda Kristovou obeťou.
30 Preto je u vás toľko chorých, slabých a umierajúcich.
31 Nemuselo by to byť, keby sme boli prísnejší voči sebe.
32 Takto nás však musí trestať Pán, aby nás potom nemusel odsúdiť s ostatným svetom.
33 Preto vás prosím, bratia, aby ste pri takých zhromaždeniach čakali, až sa zídete všetci.
34 Kto by nemohol vydržať od hladu, nech sa naje doma a neprivoláva Boží trest. Ostatné zariadim, keď prídem.
Nasýtenie štyroch tisícov ľudí
8 Okolo Ježiša sa opäť zhromaždilo veľké množstvo ľudí. Boli s ním tak dlho, že sa im minuli všetky zásoby. Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im:
2 Je mi ľúto týchto ľudí. Sú tu so mnou už tri dni a nemajú čo jesť.
3 Ak ich pustím domov hladných, môžu cestou odpadnúť od vysilenia, veď niektorí prišli zďaleka.
4 Učeníci sa zľakli: Hádam len nechceš, aby sme v tejto pustatine zháňali niečo na jedenie pre toľký národ?" --
5 Koľko chlebov tu máte?" spýtal sa ich. Sedem," odpovedali mu.
6 Nato poprosil všetkých zhromaždených, aby si posadali na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, poďakoval za ne Bohu, odlamoval z nich a dával svojim učeníkom, aby ich poroznášali ľuďom.
7 Mali pri sebe aj niekoľko neveľkých rýb. Ježiš sa aj za ne poďakoval a dal ich učeníkom, aby ich poroznášali.
8 Všetci sa dosýta najedli a ešte sa aj nazbieralo sedem košov zvyškov.
9 Tentoraz sa nasýtilo asi štyritisíc ľudí. Potom ich pustil Ježiš domov,
10 sám nastúpil do člna aj so svojimi učeníkmi a preplavili sa do dalmanutského kraja.
Copyright © 1993 by Biblica