Book of Common Prayer
14 Preto, moji drahí, čo najďalej od modloslužby!
15 Hovorím s vami ako s rozumnými ľuďmi.
16 Uvážte sami: Či kalich, ktorý si s dobrorečením vzájomne podávame, neznamená podiel na tom, čo pre nás Kristus svojou krvou vydobyl? A chlieb, ktorý lámeme a spoločne jeme, či neznamená účasť na novom živote, ktorý nám Kristus umožnil obetovaním svojho tela na kríži?
17 Keďže teda jeme jeden chlieb -- nech je nás aj mnoho -- tvoríme aj jedno telo -- telo Kristovo.
18 Pozrite sa len na Židov: tým, že jedia z mäsa obetovaného na oltári, hlásia sa aj oni k Bohu, ktorému ten oltár patrí.
19 Čo tým chcem povedať? Že modla je bohom a mäso obetované modle je niečím viac než obyčajné mäso? Tie veci samy neznamenajú nič.
20 Ale tým obradom vzývajú pohania démonov namiesto Boha, a preto nechcem, aby ste sa na niečom takom zúčastnili.
21 Nemôžete sa predsa súčasne hlásiť k Bohu aj k zlým mocnostiam.
22 Lebo sme vari takí silní, že si nič nemusíme robiť z Božieho hnevu?
Sloboda a ohľaduplnosť
23 Áno, kresťanovi je všetko dovolené, ale nie všetko je užitočné. Všetko je dovolené, ale nie všetko slúži na dobro aj ostatným.
24 Nesmieme sledovať len svoj vlastný záujem, ale musíme dbať predovšetkým na to, čo je dobré pre iných.
25 Teda: čo sa predáva u mäsiarov, pokojne jedzte a nelámte si hlavu, odkiaľ to pochádza.
26 Zem i so všetkým, čo je na nej, patrí predsa Bohu.
27 Aj na návštevách jedzte s pokojným svedomím všetko, čo vám hostiteľ predloží.
28 Keď vás však niekto upozorní, že to či ono jedlo ležalo predtým na pohanskom oltári, nejedzte to, aby ste sa nešetrne nedotkli jeho svedomia.
29 Akože? Moja sloboda má byť obmedzená cudzím svedomím?
30 Či ma niekto môže odsudzovať za to, čo vďačne prijímam z Božej ruky?
31 Milí bratia! Všetko, čo robíme -- či už je to jedenie, či pitie, alebo čokoľvek iné -- všetko má slúžiť na Božiu oslavu.
32 Nebuďte pohoršením ani Židom, ani nevercom, ani kresťanom.
33 Aj ja sa vždy usilujem vyjsť každému v ústrety a nesledujem len svoj prospech, ale dobro tých druhých, aby ich bolo zachránených čo najviac.
Ženy pri bohoslužbách
11 Tak ma tomu učí Kristus, tak to robte aj vy.
Viera pohanskej ženy
24 Potom Ježiš opustil Galileu a pobral sa do pohanského kraja v okolí miest Týru a Sidona. Ubytoval sa v jednom dome a chcel, aby to zostalo v tajnosti, ale márne. Správa o jeho príchode sa ihneď rozletela po celom kraji.
25 Dozvedela sa o ňom aj žena, ktorá ho vyhľadala a na kolenách prosila, aby uzdravil jej pomätenú dcérku.
26 Nebola to Židovka, pochádzala z Fenície.
27 Ježiš sa na ňu pozrel a povedal: Ja sa musím najprv postarať o deti, ktoré sú z izraelského národa. Nebolo by správne vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám."
28 Ale žena sa nedala odbiť. "To je pravda, ale aj psi zbierajú, čo zo stola spadne na zem."
29 Jej slová Ježiša odzbrojili: Choď pokojne domov, tvoja dcérka je zdravá."
30 A naozaj, keď sa žena vrátila domov, našla dieťa pokojne spať. Po pomätenosti nebolo ani stopy.
Uzdravenie hluchonemého
31 Z Týru odišiel Ježiš do mesta Sidon a odtiaľ sa opäť pobral cez Desaťmestie ku Genezaretskému jazeru.
32 Tam k nemu priviedli hluchého a zajakavého človeka s prosbou, aby ho uzdravil.
33 Ježiš ho odviedol trochu nabok od ľudí, vložil mu prsty do uší a potom sa mu naslineným prstom dotkol jazyka.
34 Uprel zrak dohora, pomodlil sa a zvolal: Otvor sa!"
35 V tej chvíli hluchonemý počul a začal zrozumiteľne hovoriť.
36 Potom sa Ježiš obrátil k prítomným a žiadal ich, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím väčšmi to prikazoval, tým rýchlejšie sa správa o tom šírila.
37 Ľudia žasli a nevychádzali z údivu: Robí neuveriteľné veci! Hluchým vracia sluch a nemým reč!"
Copyright © 1993 by Biblica