Book of Common Prayer
11 Ak je Boží Duch vo vás, tak Boh, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, oživí aj vaše smrteľné telo Duchom, ktorý je vo vás.
12 Preto, milí bratia, už nemusíme podliehať svojej starej povahe a robiť to, k čomu nás núti.
13 Lebo naše staré žiadosti nás ženú do smrti. Ale ak pomocou Ducha víťazíme nad telesnými žiadosťami, budeme žiť.
14 Všetci, ktorí sa dajú viesť Božím Duchom, sú Božími deťmi.
15 A Boží Duch z nás nerobí vystrašených otrokov, ale členov Božej rodiny a dáva nám právo pristupovať k Bohu bez strachu a nazývať ho svojím Otcom.
16 Sám Boží Duch nám dáva vnútornú istotu, že sme Božie deti.
17 A ako deti máme spolu s Kristom aj podiel na jeho bohatstve. A ak teraz trpíme s Kristom, budeme raz mať podiel aj na jeho sláve.
Nádej pre celé stvorenstvo
18 Som presvedčený, že pozemské utrpenie sa nedá ani porovnať so slávou, ktorou nás Boh raz zahrnie.
19 Veď všetko stvorenstvo dychtivo čaká, kedy sa v plnej sláve zjavia Boží synovia.
20 S hriechom prišlo porušenie na všetko stvorené,
21 a predsa je tu nádej na vyslobodenie všetkého tvorstva. Svojim verným dá Boh slobodu a slávu a ostatnému tvorstvu vráti neporušenosť.
22 Veď vidíme, že všetko stvorenstvo vzdychá a stená ako v pôrodných bolestiach.
23 Ba aj my, ktorým Boh ako prísľub budúcej slávy dal svojho Ducha, túžobne očakávame, kedy nás ako svoje deti prijme k sebe a naše telo oslobodí od všetkej porušiteľnosti.
24 Zachránení sme nádejou. Nádej, to je čakanie na to, čo ešte nemáme. Ak to, na čo čakáme, vidíme pred sebou, nepotrebujeme už dúfať.
25 Ale ak dúfame v niečo, čo ešte nevidíme, učíme sa trpezlivosti.
27 Prečo sa ustavične staráte iba o pominuteľné veci, o jedlo a pitie? Usilujte sa o duchovný pokrm, ktorým by ste sa živili pre večný život. Ponúkam vám ho, lebo ma tým poveril Boh, môj Otec."
28 A čo máme robiť, aby sme sa zapáčili Bohu?" spytovali sa ho.
29 Boh od vás žiada iba jedno," odpovedal im. Verte v jeho Syna, ktorého poslal."
30 Ak máme uveriť, že si Bohom poslaný Mesiáš, musíš to dokázať zázrakmi," namietli niektorí.
31 Keď naši otcovia putovali púšťou, dostávali mannu. Lebo je napísané, že ich Mojžiš sýtil mannou -- chlebom z neba."
32 Ten chlieb im nedával Mojžiš, ale môj Otec," odpovedal im Ježiš. On vám teraz ponúka pravý chlieb z neba.
33 A pravým chlebom je ten, ktorého poslal Boh z neba a dáva život svetu."
34 Pane," prosili ho ľudia, dávaj nám tento chlieb stále!"
35 Ja som chlieb života. Kto príde ku mne, nebude už nikdy trpieť hladom, a kto uverí vo mňa, nebude nikdy smädný,"
36 odpovedal im Ježiš a pokračoval: Počuli ste moje slová, videli ste moje činy, a predsa mi neveríte.
37 Každý, koho mi Boh dáva, prichádza ku mne a ja ho neodmietam.
38 Lebo ja som prišiel z neba, aby som robil nie to, čo sám chcem, ale aby som plnil vôľu nebeského Otca.
39 A ten si želá, aby som nestratil nikoho z tých, ktorých mi zveril, ale aby som ich v deň svojho druhého príchodu vzkriesil k večnému životu.
40 Božia vôľa je, aby každý, kto sa rozhodne pre Syna a uverí v neho, získal večný život. Ja ho vzkriesim v posledný deň."
Copyright © 1993 by Biblica