Book of Common Prayer
Stretnutie Pavla s apoštolmi
2 Až o štrnásť rokov som sa znova vybral do Jeruzalema, tentoraz s Barnabášom a Títom.
2 Dostal som totiž od Boha pokyn, aby som všetko, čo učím v pohanských krajinách, predložil na uváženie významným osobnostiam cirkvi. Všetko sme v súkromí prerokovali a nikto nemal námietky.
3 Ba ani Títa, ktorý bol Grék, nenútili, aby sa dal obrezať.
4 Otázku obriezky rozvírili až niektorí falošní bratia, ktorým sa nepáčil náš kristovsky slobodný postoj voči nariadeniam Mojžišovho zákona. Chceli by nás znova urobiť otrokmi starých príkazov a zákazov,
5 ale tomu sme sa bránili, aj ubránili. Nikto vás nesmie nútiť, aby ste verili, že spása je v plnení židovských nariadení.
6 Ani nikto z predstaviteľov cirkvi nepokladal za potrebné dodávať niečo k tomu, čo som vás učil. Mimochodom, pred Bohom ani oni nie sú viac ako my, pred Bohom sme si všetci rovní.
7 Naopak, keď Peter, Jakub a Ján, stĺpy kresťanského zboru v Jeruzaleme, videli, ako slávne napreduje Božie dielo medzi pohanmi
8 a že mi v tom Boh pomáha rovnako ako Petrovi v jeho práci medzi Židmi,
9 podali mne i Barnabášovi pravicu na znak súhlasu. Pokračujme ďalej v našej práci," povedali. Vy medzi pohanmi a my medzi Židmi!"
10 Odporúčali nám iba, aby sme nezabúdali na chudobných. A to i mne vždy ležalo na srdci.
Uzdravenie hluchonemého
31 Z Týru odišiel Ježiš do mesta Sidon a odtiaľ sa opäť pobral cez Desaťmestie ku Genezaretskému jazeru.
32 Tam k nemu priviedli hluchého a zajakavého človeka s prosbou, aby ho uzdravil.
33 Ježiš ho odviedol trochu nabok od ľudí, vložil mu prsty do uší a potom sa mu naslineným prstom dotkol jazyka.
34 Uprel zrak dohora, pomodlil sa a zvolal: Otvor sa!"
35 V tej chvíli hluchonemý počul a začal zrozumiteľne hovoriť.
36 Potom sa Ježiš obrátil k prítomným a žiadal ich, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím väčšmi to prikazoval, tým rýchlejšie sa správa o tom šírila.
37 Ľudia žasli a nevychádzali z údivu: Robí neuveriteľné veci! Hluchým vracia sluch a nemým reč!"
Copyright © 1993 by Biblica