Book of Common Prayer

Oslobodenie od zákona

3  Ach, vy nerozumní Galaťania, kým ste sa to dali tak zmiasť? Či som vám dosť jasne nevysvetlil význam smrti Ježiša Krista na kríži?

² Veď povedzte, dostali ste Ducha Svätého preto, že ste zachovávali židovský zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia?

³ Ako môžete byť takí zaslepení! Začali ste žiť z Ducha Božieho, a teraz sa chcete spoliehať na skutky?

⁴ Toľko ste vytrpeli pre Krista -- bolo to azda všetko nadarmo?

⁵ Znova sa vás spytujem: Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil toľko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o spasení?

⁶ Spomeňte si, čo vraví Písmo o Abrahámovi: Abrahám uveril Bohu, a Boh ho preto uznal za spravodlivého."

⁷ To predsa znamená, že Božím ľudom, pravými synmi Abraháma, sú tí, čo veria a dôverujú Bohu ako Abrahám.

⁸ Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh spasí skrze vieru aj pohanov. A tak Boh zvestuje Abrahámovi, že skrze neho budú požehnané všetky národy.

⁹ Teda tí, čo uveria ako Abrahám, získajú požehnanie s ním.

¹⁰ Na druhej strane tí, čo sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení zákona, sú pod kliatbou, lebo zákon jasne hovorí: Prekliaty je každý, kto sa previní hoci aj proti jedinému prikázaniu zákona."

¹¹ Je teda jasné, že nijakými skutkami večný život nezískame. Už prorok Habakuk vraví, že spravodlivý bude žiť z viery.

¹² Zákon nie je z viery. Tu platí, že iba ten, kto splní všetky jeho predpisy, získa večný život.

¹³ Z tejto kliatby zákona nás vyslobodil Kristus tým, že vzal naše priestupky aj ich následky -- teda naše prekliatie -- na seba, keď ho povesili na drevený kríž, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve."

¹⁴ Požehnanie, ktorým Boh požehnal Abraháma, sa tak rozširuje na všetky národy a skrze vieru môžu všetci prijať aj zasľúbenie Ducha Svätého.

Narodenie Jána Krstiteľa

⁵⁷ Keď nastal čas, narodil sa Alžbete syn.

⁵⁸ Všetci susedia a príbuzní sa radovali, že ju Boh tak obšťastnil.

⁵⁹ Zišli sa na ôsmy deň, keď podľa zákona chlapcov obrezávali, a chceli mu dať meno po otcovi Zachariáš.

⁶⁰ Ale Alžbeta povedala: Nie, bude sa volať Ján."

⁶¹ Namietali: Vo vašej rodine sa predsa nikto tak nevolal."

⁶² Tu sa obrátili na otca, aké mu chce dať meno.

⁶³ Vypýtal si tabuľku a na prekvapenie všetkých napísal: Bude sa volať Ján."

⁶⁴ V tej chvíli sa Zachariášovi opäť otvorili ústa a začal chváliť Boha.

⁶⁵ Ohromení susedia pochopili, že sa tu deje čosi mimoriadne, a chýr o tom sa rozniesol po judských kopcoch.

⁶⁶ Každý, kto o tom počul, spytoval sa vo svojom srdci: Čo len vyrastie z toho dieťaťa? Veď je očividné, že ho sprevádza Božia moc."