Book of Common Prayer
14 Šťastní sú tí, čo majú očistené srdcia, a tak majú prístup k stromu života a môžu prejsť cez brány mesta.
15 Vonku zostanú všetci nepriatelia Boží, traviči, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto má záľubu v podvodoch a luhá.
16 Ja Ježiš posielam svojho posla, aby to oznámil všetkým zborom. Ja som výhonok z Dávidovho koreňa a potomok Dávidov, žiarivá ranná hviezda.
17 Duch aj nevesta volajú: Príď!" A kto počúva, nech povie: Príď!" Kto je smädný, nech príde, kto túži, nech si zadarmo naberie vody života.
18 Upozorňujem každého, kto počúva prorocké slová tejto knihy: Kto by k nim niečo pridal, tomu Boh pridá pohromy opísané v tejto knihe.
19 A kto by zo slov tejto prorockej knihy niečo ubral, tomu Boh odníme podiel na strome života a zo svätého mesta, z toho, o čom sa píše v tejto knihe.
20 Ten, ktorý toto všetko dosvedčuje, hovorí: Áno, prídem skoro!"
Áno, príď, Pane Ježišu!
21 Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými.
21 Potom sa ho Peter spýtal: Pane, keď sa môj blížny proti mne jednostaj prehrešuje, koľko ráz mu mám odpustiť? Sedem ráz?"
22 Ježiš mu odpovedal: Nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem ráz.
23 Pán Boh s nami zaobchádza ako kráľ, ktorý sa rozhodol urobiť vyúčtovanie so svojimi poddanými.
24 Medzi prvými mu priviedli jedného, ktorý mu bol dlžný vyše milióna.
25 Ten muž však nemal čím zaplatiť. Tu kráľ prikázal, aby ho s celou rodinou predali do otroctva, rozpredali jeho majetok a tak uhradili dlžobu.
26 On sa však hodil pred kráľa na kolená a prosil ho: Pane, maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim!
27 Kráľovi prišlo toho človeka ľúto, nechal ho beztrestne odísť, ba odpustil mu aj celú dlžobu.
28 No len čo ten muž odišiel od kráľa, stretol známeho, ktorý mu bol dlžný nepatrnú sumu. Schmatol ho a kričal: Hneď mi vráť, čo si mi dlžný!
29 Ten chudák si pred ním kľakol a zúfalo ho prosil: Maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim!
30 Ale veriteľ bol neoblomný a dal ho zavrieť do väzenia, kým dlžobu nezaplatí.
31 Svedkov tej udalosti to pobúrilo a šli to oznámiť kráľovi.
32 Tu si ho kráľ dal zavolať a povedal mu: Ty naničhodník! Takú veľkú dlžobu som ti odpustil, lebo si ma prosil.
33 A ty si nemohol odpustiť svojmu druhovi takú smiešnu sumu?
34 Rozhnevaný kráľ ho potom dal zavrieť, kým celú dlžobu nezaplatí.
35 Tak bude zaobchádzať môj nebeský Otec s vami, ak nebudete ochotne odpúšťať iným."
Copyright © 1993 by Biblica