Book of Common Prayer
14 ktorý nám vial do chrbta, sme po dvoch dňoch pristáli v Puteoloch. Tam sme sa stretli s bratmi a na ich naliehanie sme sa zdržali u nich celý týždeň. Odtiaľ sme sa pobrali pešo do Ríma.
15 Medzitým sa o nás dozvedeli bratia v Ríme a niektorí nám prišli naproti až sedemdesiat kilometrov na Appiovo námestie, iní aspoň k Trom krčmám. Len čo ich Pavol zazrel, ďakoval Bohu a s novou odvahou hľadel do budúcnosti.
16 V Ríme mu potom dovolili bývať v súkromnom byte, ale vždy s jedným vojenským strážcom.
17 Tri dni po príchode do Ríma si Pavol pozval k sebe tamojších popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: Bratia, ničím som sa neprevinil proti nášmu národu ani proti našim náboženským obyčajom. A predsa ma v Jeruzaleme zatkli a spútaného odovzdali Rimanom.
18 Tí ma po výsluchu chceli prepustiť, lebo som nevykonal nič, za čo by som si zasluhoval smrť.
19 Ale Židia sa proti tomu rázne postavili, a tak mi nezostalo nič iné, iba sa odvolať k cisárovi. Nemienim tu však žalovať na svoj národ.
20 Preto som túžil stretnúť sa s vami a pozhovárať sa o tom. Pre našu spoločnú vieru v Mesiáša nosím tieto reťaze!"
21 Odpovedali mu: My sme nedostali z Judska o tebe nijakú správu, ani nikto nehovoril o tebe nič zlé.
22 Ale radi by sme vedeli, aké sú tvoje názory, lebo vieme, že sa táto sekta všade stretáva s odporom."
23 Dohodli si teda ďalšie stretnutie a zišlo sa ich uňho ešte omnoho viac. Pavol im celý deň hovoril o tom, že Božie kráľovstvo prišlo medzi ľudí v osobe Ježiša Krista. Usiloval sa ich o tom presvedčiť dôkazmi z Mojžišovho zákona a z prorockých kníh.
Podobenstvo o nepoctivom správcovi
16 Potom Ježiš porozprával učeníkom iný príbeh: Jeden boháč mal správcu a toho obvinili zo sprenevery.
2 Pán si ho dal zavolať a povedal mu:Čo to o tebe počúvam? Predlož mi všetky účty, a ak si ma podvádzal, dám ti výpoveď.
3 Správca rozmýšľal:Čo teraz? Lopatou sa neuživím a žobrať sa hanbím.
4 Ale už viem, ako si získať priateľov. Možno mi pomôžu zohnať slušné miesto, ak budem prepustený!
5 Zavolal si jedného po druhom dlžníkov svojho pána a spýtal sa prvého:Koľko si dlžný môjmu pánovi?
6 Dlžník povedal:Sto džbánov olivového oleja. Správca mu poradil:Tu máš svoj dlžobný úpis, sadni si a napíš nový na päťdesiat.
7 Potom sa spýtal druhého dlžníka:A ty si koľko dlžný? Odpovedal:Sto vriec pšenice. Správca mu poradil:Vezmi si dlžobný úpis a napíš nový na osemdesiat.
8 Pán napokon prefíkaného správcu pochválil, že si počínal prezieravo. Treba priznať, že ľudia tohto sveta bývajú prezieravejší, keď im ide o zisk, ako veriaci, keď ide o večný život.
9 Hovorím vám, na peniazoch lipne veľa špiny. Ak však nimi niekomu pomôžete, premeníte ich na hodnotu, ktorá sa vám vráti vo večnosti."
10 Ježiš pokračoval: Kto je spoľahlivý v drobnostiach, je spoľahlivý aj v podstatných veciach. A ten, kto je nepoctivý v maličkostiach, zlyháva aj v závažných veciach.
11 A ak ste teda nepoctiví v pozemských veciach, kto môže dôverovať vašej viere v Boha? Ak neviete správne zaobchádzať s nespravodlivými peniazmi, kto vám zverí pravé bohatstvo?
12 Ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?
13 Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude zanedbávať a druhému obetavo slúžiť, alebo prvému dá prednosť a druhého zanedbá. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone."
Copyright © 1993 by Biblica