Book of Common Prayer
16-17 Aby ste mi rozumeli: to, že hlásam Kristovo posolstvo, nepokladám za zásluhu a nerobím si nijaký nárok na odmenu. Je to jednoducho moja povinnosť, úloha, ktorú musím splniť -- inak by mi bolo beda.
18 Som však šťastný, že slúžim Kristovi ako jeho posol, a za túto prácu nič nechcem, ba vzdávam sa aj toho, čo mi právom patrí.
Sloboda apoštola Pavla
19 A tak som slobodný, nezávislý, a predsa som sa dobrovoľne dal do služby všetkým, aby som čím viac ľudí získal pre Krista.
20 Aby som získal Židov, vystupoval som medzi nimi ako Žid. Medzi ľuďmi podriadenými Mojžišovým zákonom som sa im aj ja podriaďoval, hoci nimi už nie som viazaný.
21 A medzi ľuďmi, ktorí ich nepoznajú, nelipol som na nich ani ja. To však neznamená, že neuznávam Božie zákony -- zaväzuje ma predsa zákon Kristov.
22 Iba sa usilujem priblížiť všetkým ľuďom na ich úrovni, aby som aspoň niektorých zachránil.
23 A mojou jedinou odmenou je, že i ja smiem čerpať z požehnania, ktoré im moje posolstvo prináša.
24 A teraz sa pozrite na bežcov: v pretekoch môže zvíťaziť iba jeden, i keď sa o to, samozrejme, usilujú všetci. Bežte teda tak, aby ste zvíťazili vy!
25 To, pravda, vyžaduje od pretekára tvrdú prácu a odriekanie. Ale ak sú toho schopní športovci, ktorým ide len o pozemské vavríny, my to musíme brať ešte vážnejšie, lebo nám ide o večnosť.
26 Ja mám pred sebou jasný cieľ, ku ktorému bežím; bojujem nie tak, aby som bil do prázdna,
27 ale krotím svoje telo a cvičím ho v zdržanlivosti, aby sa nestalo, že by som druhým kázal, no sám zlyhal.
Uzdravenie malomocného
8 Keď Ježiš zostupoval z vrchu, hrnuli sa za ním veľké zástupy.
2 Tu sa k nemu priblížil malomocný, kľakol si pred neho a povedal: Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť!"
3 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Áno, chcem, buď zdravý." Po malomocenstve nezostalo ani stopy.
4 Ježiš mu povedal: Nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako to nariadil Mojžiš -- na dôkaz, že si zdravý."
Rímsky stotník verí v Ježišovu moc
5 Keď prichádzal do Kafarnauma, pristúpil k nemu rímsky stotník a poprosil ho:
6 Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a trpí hroznými bolesťami."
7 Ježiš mu odpovedal: Prídem a uzdravím ho."
8 Tu mu stotník povedal: Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu. No stačí tvoje slovo a bude zdravý.
9 Veď ja viem, ako to je: Ja sám som podriadený, ale mám aj pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: Choď!, tak ide, a inému: Poď!, tak príde, a ak poviem sluhovi: Urob to!, tak to vykoná. A ty máš takú moc nad chorobami."
10 Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo šli s ním: Vravím vám, že s takou veľkou vierou som sa nestretol v celom Izraeli.
11 A bude to veru tak, že mnohí ľudia zo všetkých strán sveta zaujmú miesto pri stole v nebeskom kráľovstve s Abrahámom, Izákom a Jakobom,
12 kým Izraeliti, pre ktorých bolo kráľovstvo pripravené, budú hnaní do temnôt, kde bude plač a škrípanie zubami."
13 Potom sa opäť obrátil k stotníkovi: Vráť sa domov! To, čomu si uveril, sa stalo!" A sluha bol v tej chvíli uzdravený.
Uzdravenie Petrovej svokry
14 Potom Ježiš vošiel do Petrovho domu a našiel tam jeho svokru ležať s vysokou horúčkou.
15 Dotkol sa jej ruky a teplota hneď klesla a uľavilo sa jej natoľko, že vstala a obslúžila hosťa.
16 Večer priviedli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi. Jediným slovom vyhnal z nich zlých duchov a všetkých chorých uzdravil.
17 Takto sa splnilo, čo predpovedal prorok Izaiáš: On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby."
Copyright © 1993 by Biblica