Book of Common Prayer

¹⁰ V Damasku žil veriaci muž zvaný Ananiáš. Tomu sa zjavil Pán Ježiš a oslovil ho menom. Ananiáš sa spýtal: Pane, čo si želáš?"

¹¹ Pán mu povedal: Choď do Priamej ulice. Tam v Júdovom dome sa spýtaj na Saula, ktorý pochádza z Tarzu. Práve sa modlí

¹² a má videnie, ako prichádzaš k nemu, kladieš naňho ruky a ako sa mu vracia zrak. Povedal som mu aj tvoje meno."

¹³ Ale Ananiáš odpovedal: Pane, počul som od mnohých, koľko zla napáchal tento muž tvojim verným v Jeruzaleme.

¹⁴ A aj sem vraj prišiel s poverením od veľkňazov, aby zatkol každého, kto vyznáva tvoje meno."

¹⁵ Ale Pán mu povedal: Len choď a urob všetko, ako ti vravím. Ja som si ho vybral ako zvláštny nástroj, ktorý zanesie zvesť o mne aj pohanským národom, aj vládcom a takisto aj Izraelitom.

¹⁶ A zároveň mu ukážem, ako veľmi bude musieť trpieť pre moje meno."

¹⁷ A tak Ananiáš šiel a vyhľadal Saula. Položil naňho ruky a povedal: Saul, brat môj, posiela ma k tebe Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste k nám. Máš byť naplnený Svätým Duchom a opäť sa ti má vrátiť zrak."

¹⁸ A tu zrazu, akoby sa rozplynula tma, Saul opäť videl. Vstal a dal sa pokrstiť.

¹⁹ Potom sa najedol a vrátila sa mu sila.

Z prenasledovateľa sa stáva nasledovník

²⁰ Saul zostal niekoľko dní s damaskými veriacimi. Hneď po pokrstení zašiel do synagógy a všetkým zvestoval radostnú správu, že Ježiš je naozaj Boží Syn.

²¹ Všetci poslucháči sa čudovali a vraveli: Či to nie je ten, ktorý tak kruto prenasledoval v Jeruzaleme Ježišových vyznávačov? Veď aj sem predsa prišiel, aby ich pochytal a spútaných doviedol pred veľkňazov."

²² Ale Saul čoraz presvedčivejšie dokazoval, že Ježiš je zasľúbený Mesiáš, až napokon celkom zmiatol Židov v Damasku.

²³ Keď to už dlho trvalo, dohodli sa niektorí z nich, že Saula zabijú.

²⁴ Dozvedel sa, aké plány proti nemu kujú. Vo dne v noci dali strážiť mestské brány, aby im neunikol.

²⁵ Ale kresťania ho raz v noci spustili v koši cez mestské hradby.

²⁶ Saul sa vrátil do Jeruzalema a pokúšal sa pripojiť k Ježišovým nasledovníkom, ale všetci sa ho báli; nikto z nich neveril, že sa naozaj stal kresťanom.

²⁷ Tu sa ho ujal Barnabáš, priviedol ho k apoštolom a vyrozprával im, ako sa Pán ukázal na ceste do Damasku Saulovi, ako sa s ním zhováral a ako potom Saul v Damasku odvážne kázal v Ježišovom mene.

²⁸ A tak ho veriaci v Jeruzaleme prijali medzi seba

²⁹ a aj tu smelo zvestoval Pána Ježiša. Rád diskutoval najmä so Židmi, hovoriacimi po grécky. Aj tí ho napokon chceli zabiť.

³⁰ Keď sa veriaci dozvedeli, aké nebezpečenstvo mu hrozí, odviedli ho tajne do Cézarey a odtiaľ ho poslali do rodného Tarzu.

³¹ Pre zbory v Judsku, v Galilei a v Samárii nastalo teraz pokojné obdobie, v ktorom mohli duchovne rásť, utvrdzovať sa v poslušnosti a v Božej bázni. Boží duch pôsobil medzi nimi, a tak rástli aj početne.

⁷ Ľudia sa k Jánovi hrnuli v zástupoch a žiadali ho, aby ich pokrstil. Ale často od neho počuli ostré napomenutia: Hadie plemeno! Kto vám ukázal, ako uniknúť pred prichádzajúcim hnevom?

⁸ Ovocím pokánia sú činy, dokážte nimi, že sa naozaj chcete zmeniť! Nazdávate sa, že sa vám nič nemôže stať, lebo máte praotca Abraháma? To vám nepomôže. Veď aj z nevercov tvrdých ako skala si môže Boh stvoriť dedičov Abrahámovej viery.

⁹ Dajte si pozor, veď sekera je už priložená na koreň stromov. A tak každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, sa vytne a hodí na oheň."

¹⁰ Ľudia sa ho spytovali: Tak čo máme robiť?"

¹¹ Ján im odpovedal: Máte dve košele? Rozdeľte sa s tými, čo nemajú ani jednu. Máte čo jesť? Rozdeľte sa s tými, čo sú hladní."

¹² Prichádzali k nemu aj vyberači daní a spytovali sa ho: Učiteľu, čo máme robiť my?" --

¹³ Nevyberajte viac, ako je stanovené," odpovedal im.

¹⁴ A čo my?" spytovali sa vojaci. Nikoho netýrajte ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom."

¹⁵ Všetci žili v očakávaní, že čoskoro príde Mesiáš, a tak sa začali dohadovať, či ním nie je Ján.

¹⁶ Ale on to vyvrátil: Ja vás krstím vodou, ale prichádza mocnejší, ako som ja. Tomu nie som hoden ani remienok rozviazať na obuvi. Ten vás bude krstiť ohňom -- Svätým Duchom.

¹⁷ Už drží vejačku v ruke a čistí obilie od pliev. Pšenicu zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni."

¹⁸ A ešte mnohým iným spôsobom napomínal ľud a hlásal radostnú zvesť.