Book of Common Prayer

¹⁷ Tri dni po príchode do Ríma si Pavol pozval k sebe tamojších popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: Bratia, ničím som sa neprevinil proti nášmu národu ani proti našim náboženským obyčajom. A predsa ma v Jeruzaleme zatkli a spútaného odovzdali Rimanom.

¹⁸ Tí ma po výsluchu chceli prepustiť, lebo som nevykonal nič, za čo by som si zasluhoval smrť.

¹⁹ Ale Židia sa proti tomu rázne postavili, a tak mi nezostalo nič iné, iba sa odvolať k cisárovi. Nemienim tu však žalovať na svoj národ.

²⁰ Preto som túžil stretnúť sa s vami a pozhovárať sa o tom. Pre našu spoločnú vieru v Mesiáša nosím tieto reťaze!"

²¹ Odpovedali mu: My sme nedostali z Judska o tebe nijakú správu, ani nikto nehovoril o tebe nič zlé.

²² Ale radi by sme vedeli, aké sú tvoje názory, lebo vieme, že sa táto sekta všade stretáva s odporom."

²³ Dohodli si teda ďalšie stretnutie a zišlo sa ich uňho ešte omnoho viac. Pavol im celý deň hovoril o tom, že Božie kráľovstvo prišlo medzi ľudí v osobe Ježiša Krista. Usiloval sa ich o tom presvedčiť dôkazmi z Mojžišovho zákona a z prorockých kníh.

²⁴ Niektorí sa dali jeho slovami presvedčiť, ale iní odmietali uveriť.

²⁵ Keď sa v nezhode rozchádzali, Pavol im povedal: Presne tak to Duch Svätý predpovedal ústami proroka Izaiáša:

²⁶ Budete počúvať a počúvať, a predsa neporozumiete. Budete hľadieť a hľadieť, a nič neuvidíte,

²⁷ lebo otupelo srdce tohto ľudu. Uši majú zapchaté a oči zavreté, aby sa nestalo, že by očami videli, ušami počuli, srdcom chápali; to by ste sa totiž ku mne obrátili a ja by som vás uzdravil.

²⁸ Preto sa nečudujte," doložil Pavol, že radostnú zvesť o Božej záchrane hlásame pohanom. A tí ju dychtivo prijímajú."

²⁹ Po tých slovách Židia odišli a veľmi sa navzájom hádali.

³⁰ Celé dva roky zostal Pavol vo svojom súkromnom rímskom väzení a mohol prijímať každého, kto ho navštívil.

³¹ A tak slobodne a bez prekážok hlásal Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi.

⁴³ Len čo to dopovedal, prišiel Judáš, jeden z jeho dvanástich učeníkov, a s ním veľký zástup mužov ozbrojených mečmi a palicami. Poslali ich veľkňazi, učitelia Zákona a vodcovia ľudu.

⁴⁴ Zradca si s nimi dohovoril znamenie: Koho bozkám, to je on. Chyťte ho a odveďte."

⁴⁵ Ihneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Pozdravujem ťa, Majstre!" a bozkal ho.

⁴⁶ Ozbrojenci ihneď Ježiša lapili a zajali.

⁴⁷ Jeden z učeníkov vytasil meč a sekol jedného z útočníkov tak, že mu odťal ucho.

⁴⁸ Ježiš im povedal: Som azda nejaký nebezpečný burič, že ste ma prišli zajať s mečmi a palicami?

⁴⁹ Veď som predsa každý deň učil v chráme. Tam ste si na mňa netrúfli? Ale muselo sa to stať takto, aby sa splnila predpoveď prorokov."

⁵⁰ Vyľakaní učeníci sa rozpŕchli. Len jeden chlapec s plachtou prehodenou cez holé telo sledoval Ježiša z diaľky.

⁵¹ Keď sa ho strážcovia pokúsili zadržať, vytrhol sa im z rúk.

⁵² Plachtu im nechal a utiekol.