Book of Common Prayer
Na ostrove Malta
28 Keď sme boli v bezpečí, dozvedeli sme sa, že sme na ostrove Malta.
2 Tamojší ľudia sa k nám správali neobyčajne láskavo. Keďže pršalo a bolo chladno, rozložili veľký oheň a ujali sa nás.
3 Pavol nazbieral za náruč raždia a prikladal na oheň. Vtom vyliezla z raždia zmija, ktorá utekala pred horúčavou, a zahryzla sa mu do ruky.
4 Keď domorodci videli, ako mu z ruky visí zmija, vraveli si medzi sebou: Ten človek je určite vrah! Pred utopením sa zachránil, no pred božou spravodlivosťou neutečie!"
5 Ale Pavol pokojne striasol hada do ohňa a správal sa, akoby sa nič nestalo.
6 Ľudia čakali, že opuchne, alebo odrazu spadne mŕtvy. Ale keď uplynul dosť dlhý čas a videli, že je celkom v poriadku, začali si šeptať, že Pavol je akiste nejaký boh.
7 Neďaleko toho miesta mal svoj majetok náčelník ostrova, ktorý sa volal Publius. Prijal nás a tri dni nás priateľsky hostil.
8 Publiov otec bol práve chorý -- drvila ho zimnica a úplavica. Pavol zašiel za ním, pomodlil sa, položil na neho ruky a uzdravil ho.
9 Hneď sa to rozchýrilo po celom ostrove, chorí začali za Pavlom prichádzať zo všetkých strán a on ich uzdravoval.
10 Za to si nás nesmierne vážili a pred odchodom nás zahrnuli všetkým, čo sme len potrebovali.
Príchod do Ríma
11 Prešli tri mesiace, kým sme mohli pokračovať v ceste. Vzala nás loď, ktorá vyplávala z Alexandrie a na ostrove prezimovala. Ako znak mala Blížencov Kastora a Poluxa, ochrancov námorníkov.
12 Pristála najprv v Syrakúzach na Sicílii, kde sme sa zdržali tri dni.
13 Odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a dostali sme sa do Regia a s južným vetrom,
14 ktorý nám vial do chrbta, sme po dvoch dňoch pristáli v Puteoloch. Tam sme sa stretli s bratmi a na ich naliehanie sme sa zdržali u nich celý týždeň. Odtiaľ sme sa pobrali pešo do Ríma.
15 Medzitým sa o nás dozvedeli bratia v Ríme a niektorí nám prišli naproti až sedemdesiat kilometrov na Appiovo námestie, iní aspoň k Trom krčmám. Len čo ich Pavol zazrel, ďakoval Bohu a s novou odvahou hľadel do budúcnosti.
16 V Ríme mu potom dovolili bývať v súkromnom byte, ale vždy s jedným vojenským strážcom.
27 Cestou ich Ježiš upozornil: Túto noc ma všetci opustíte. Prorok o tom napísal:Zabijú pastiera a ovce sa rozpŕchnu.
28 Ale vstanem z mŕtvych a pôjdem napred do Galiley, kde sa stretneme."
29 Peter sa zariekal: Aj keby ťa všetci zradili, ja ťa neopustím."
30 Ježiš mu odpovedal: Zapamätaj si, čo ti poviem: Skôr ako kohút ráno druhý raz zakikiríka, tri razy ma zaprieš."
31 Ale Peter ešte zápalistejšie tvrdil: Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem." Aj ostatní sa takto zariekali.
32 Prišli do olivového sadu zvaného Getsemanská záhrada. Tu povedal Ježiš učeníkom: Počkajte na mňa, kým sa pomodlím."
33 Vzal so sebou iba Petra, Jakuba a Jána. Zrazu na neho doľahol strach a úzkosť.
34 Priznal sa im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou."
35 Odišiel kúsok ďalej, padol na zem a modlil sa, aby, ak je to možné, nemusel podstúpiť strašné utrpenie, ktoré ho čaká.
36 Volal: Otče, Otče, ty všetko môžeš. Nedaj mi piť z tohto kalicha utrpenia. Ale nech sa stane, ako ty chceš, nie ako ja."
37 Vrátil sa k trom učeníkom a videl, že spia. Prebudil Petra: Šimon, ty spíš? Nevydržal si bdieť so mnou ani hodinku?
38 Bdejte a modlite sa, aby ste obstáli v prichádzajúcej skúške. Viem, aj by ste chceli, ale telo je slabé."
39 A znova sa vzdialil a opakoval tú istú modlitbu.
40 Keď sa vrátil, učeníci znova spali. Pre únavu nevládali premôcť spánok, no nevedeli, čo povedať na ospravedlnenie.
41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: Ešte spíte? Ešte odpočívate? Už dosť! Prichádza chvíľa, keď Syna človeka vydajú do rúk zlých ľudí.
42 Vstaňte a poďte, môj zradca je už tu!"
Copyright © 1993 by Biblica