Book of Common Prayer
Obžaloba proti Pavlovi
24 O päť dní došiel do Cézarey sám veľkňaz Ananiáš v sprievode niekoľkých členov veľrady a právneho zástupcu Tertula, aby podali na Pavla u miestodržiteľa žalobu.
2 Predvolali Pavla a Tertulus predniesol obžalobu:
3 Vznešený Felix! Tvojou zásluhou žijeme v mieri a vďaka tvojej prezieravej starostlivosti sa nášmu národu žije čoraz lepšie. To všade a vždy uznávame s nesmiernou vďačnosťou.
4 Nechcem ťa dlho zdržiavať, no prosím ťa, aby si bol taký láskavý a vypočul nás.
5 Zistili sme totiž, že tento človek po celom svete vyvoláva medzi Židmi nepokoje, ktoré sa šíria ako morová epidémia, a je hlavou nazarejskej sekty.
6 Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám. Pritom sme ho chytili a chceli súdiť podľa našich zákonov.
7 Ale veliteľ Lyziáš nám ho násilne vytrhol z rúk a žiada,
8 aby jeho žalobcovia prišli k tebe a aby bol súdený podľa rímskych zákonov. Keď ho budeš vypočúvať, sám sa môžeš presvedčiť, že naša obžaloba sa zakladá na pravde."
9 Aj ostatní Židia sa pripojili k obžalobe a potvrdili, že všetko, čo Tertulus povedal, je pravda.
Pavol sa obhajuje pred Felixom
10 Teraz prišiel rad na Pavla. Na miestodržiteľov pokyn vstal a ozval sa: Viem, že už dlhé roky vykonávaš úrad sudcu v tomto národe. Preto sa s dôverou budem pred tebou obhajovať.
11 Môžeš si presne zistiť, že len pred dvanástimi dňami som prišiel do Jeruzalema vzdať Bohu poklonu v chráme.
12 Ale ani v chráme, ani v synagógach, ani na uliciach ma nikto nepristihol, že by som s niekým debatoval, alebo dokonca vyvolával vzburu medzi ľudom.
13 Ba ani tí, čo na mňa teraz žalujú, to nemôžu nijako dokázať.
14 Ale k jednému sa priznávam otvorene: slúžim Bohu našich predkov spôsobom, ktorý oni pokladajú za sektárstvo. Pevne verím všetkému, čo je napísané v Mojžišovom zákone a v prorockých knihách.
15 A pevne dúfam, napokon ako aj mnohí z nich, že Boh raz vzkriesi z mŕtvych spravodlivých aj nespravodlivých.
16 Práve táto viera ma nabáda, aby som sa usiloval zachovať si čisté svedomie pred Bohom aj pred ľuďmi.
17 A tak po mnohých rokoch som sa vrátil, aby som svojmu národu odovzdal peňažnú podporu od iných národov a priniesol obeť v chráme.
18 A vtedy ma tam pri očistnom obrade zazreli. No nebol tam ani zhluk ľudí, ani nedošlo k nijakým výtržnostiam. Boli tam, pravda, niektorí Židia z Malej Ázie.
19 Tí by mali byť teraz tu, ak niečo proti mne majú.
20 Alebo nech tí, čo sú tu prítomní, povedia, z akého zločinu ma usvedčili, keď som stál pred veľradou.
21 Bol to azda iba jediný výrok, ktorý som vykríkol, keď som stál medzi nimi: Pre vieru vo vzkriesenie stojím dnes pred vaším súdom!"
22 Felix, ktorý už bol oboznámený s kresťanským učením, odročil preto rokovanie s odôvodnením: Váš spor rozhodnem až potom, keď príde veliteľ Lyziáš.
23 Dôstojníkovi potom prikázal, aby Pavla držal len v ľahkej väzbe a nebránil jeho priateľom, keby mu chceli poskytnúť nejaké úsluhy.
Najdôležitejšie prikázanie
28 Tieto rozhovory sledoval jeden z učiteľov Zákona a Ježišova odpoveď saducejom sa mu veľmi zapáčila. A tak sa ho spýtal: Ktoré prikázanie je najdôležitejšie?"
29 Ježiš mu odpovedal: Najdôležitejšie prikázanie znie takto: Počuj, Izrael! Pán Boh je jediný Pán.
30 Miluj ho z celého srdca, z celej duše, z celej mysle a z celej svojej sily!
31 A druhé prikázanie je: Miluj iných ľudí tak, ako miluješ seba! Niet dôležitejších prikázaní, ako sú tieto."
32 Správne si to povedal," súhlasil učiteľ Zákona. Je len jeden Boh a okrem neho iného niet.
33 Milovať ho z celého srdca, celým rozumom a z celej sily svojej vôle a iných ľudí milovať ako seba, to je viac ako všetky obete zvierat na oltári."
34 Keď Ježiš počul, ako správne to pochopil, povedal mu: Ty nie si ďaleko od Božieho kráľovstva." Potom sa ho už nikto neodvážil obťažovať otázkami.
Copyright © 1993 by Biblica