Book of Common Prayer
30 Veliteľ chcel zistiť, z čoho Židia vlastne Pavla obviňujú. Na druhý deň ho dal vyviesť z väzenia a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi i celá rada.
Pavol pred veľradou
23 Pavol sa pokojne a bez strachu zahľadel na členov rady a povedal: Bratia! Až dodnes som žil s čistým svedomím pred Bohom."
2 Veľkňaz Ananiáš to pokladal za rúhanie a rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach.
3 Ale Pavol zvolal: Ty pokrytec! Za to teba udrie Boh. Aký si to sudca, keď sa sám previňuješ proti zákonu a dávaš ma biť!"
4 No tí, čo stáli vedľa Pavla, ho napomenuli: Ako si dovoľuješ urážať veľkňaza?"
5 Pavol sa ospravedlnil: Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. A v Písme sa naozaj hovorí: Nehovor zle o svojom predstavenom!"
6 Pavol vedel, že vo veľrade sú zastúpené dve strany: saduceji a farizeji. Preto nahlas zvolal: Bratia, som farizej ako všetci moji predkovia. Stojím dnes pred súdom, lebo verím vo vzkriesenie a večný život!"
7 Tým sa mu podarilo vniesť do rady rozkol.
8 Saduceji totiž popierajú vzkriesenie, večný život aj existenciu duchovného sveta, kým farizeji toto všetko vyznávajú.
9 Tu sa strhol veľký krik a niektorí židovskí vodcovia vstali a chytili stranu Pavlovi: Nič zlé na ňom nevidíme. Čo ak naozaj k nemu na ceste do Damasku prehovoril duch alebo anjel?"
10 Tu nastala taká haravara, až sa veliteľ zľakol, že Pavla roztrhajú na kúsky. Dal preto príkaz, aby vojaci násilím vytrhli Pavla z ich rúk a odviedli ho do pevnosti.
11 Tej noci sa ukázal Pavlovi Pán a povzbudil ho: Neboj sa, Pavol! Ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme."
Uschnutý figovník
12 Na druhé ráno, keď vyšli z Betánie, Ježiš bol už veľmi hladný. Z diaľky zazrel figovník bohato obsypaný lístím.
13 Pristúpil bližšie, či by na ňom nenašiel nejaké figy. Ale zistil, že má iba lístie, lebo v tomto ročnom období na ňom figy ešte nerástli.
14 Tu počuli učeníci, ako hovorí stromu: Nech nikto už z teba neje ovocie!"
Ježiš vyháňa kupcov z chrámu
15 Vrátili sa do Jeruzalema a Ježiš vošiel do chrámu. Keď na jeho nádvorí videl stánky s obetnými zvieratami a stoly zmenárnikov, poprevrhoval stánky predavačov i stoly zmenárnikov a kupcov a povyháňal aj kupujúcich.
16 A nedovolil ani, aby niekto prechádzal nádvorím s nádobou.
17 Rozhorčoval sa: Neviete, že je napísané: Môj chrám bude pre všetkých domom modlitby? Ale vy ste ho premenili na brloh lupičov."
18 Počuli to aj veľkňazi a učitelia Zákona a začali kuť plány, ako by sa ho zbavili. Naháňal im strach, lebo ľud bol nadšený jeho učením.
19 A keď nastal večer, opustil Ježiš s učeníkmi mesto.
O sile viery
20 Na druhé ráno, keď šli zasa popri tom figovníku, videli, že je úplne vyschnutý.
21 Peter si spomenul, čo včera povedal Ježiš, a zvolal: Majstre, strom, ktorému si včera zlorečil, vyschol!"
22 Ježiš na to odpovedal: To vás prekvapuje? Božia moc je omnoho väčšia.
23 Keby niekto napríklad povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa tak. Ale podmienkou je, aby nemal nijaké pochybnosti a bezvýhradne veril, že Boh jeho prosbu splní.
24 Pamätajte si: všetko, o čo s pevnou vierou prosíte, Boh vám naozaj dá.
25 Ale keď sa za niečo modlíte, najprv musíte odpustiť ľuďom to, čo proti nim máte.
26 Lebo ak vy neodpustíte ľuďom, ani Boh neodpustí vám vaše previnenia."
Copyright © 1993 by Biblica