Book of Common Prayer
Rozlúčka s bratmi z Efezu
17 Z Milétu poslal Pavol posla s odkazom do Efezu, že by sa rád stretol a pozhováral so staršími zboru.
18 Keď došli, povedal im: Iste si pamätáte, že od prvej chvíle, ako som vstúpil na ázijskú pôdu,
19 slúžil som u vás Pánovi so všetkou pokorou, neraz so slzami, vystavený skúškam, ktoré som musel znášať pre úklady Židov.
20 A viete aj to, že som sa nebál hovoriť vám pravdu, a to verejne aj v rodinách.
21 Židom aj Grékom som rovnako zdôrazňoval, že musia zanechať svoje hriechy a obrátiť sa k Bohu tak, že uveria v Ježiša Krista, nášho Pána.
22 A teraz ma Duch Svätý nabáda, aby som išiel do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká.
23 Viem len to, že mi Duch Svätý v každom meste, ktorým sme prechádzali, pripomínal, že ma tam čaká väzenie a útrapy.
24 Ale môj život nemá pre mňa vôbec cenu, keď ide o to, aby som dokončil svoje poslanie a úlohu, ktorou ma poveril Pán: niesť ľuďom radostnú zvesť o Božej dobrote a láske.
25 A dnes viem, že ma nikto z vás, ktorým som na svojich cestách prišiel hlásať Božie kráľovstvo, už neuvidí.
26 S čistým svedomím môžem povedať, že ak niekto zahynie, nebudem niesť na tom vinu,
27 lebo som vám oznámil celý plán Boží na záchranu človeka.
28 A tak dávajte pozor na seba aj na stádo, ktoré vám ako pastierom Duch Svätý zveril. Pamätajte, že je to jeho cirkev, za ktorú obetoval svoju vlastnú krv.
29 Viem, že po mojom odchode sa medzi vás vkradnú ako draví vlci falošní učitelia a narobia v stáde škody.
30 Ba aj niektorí z vás začnú prekrúcať pravdu a strhnú za sebou iných.
31 Buďte preto ostražití. Majte na pamäti tie tri roky, ktoré som s vami strávil, a že som celý čas, vo dne v noci, vychovával každého z vás; a neraz aj so slzami v očiach.
32 Teraz vás zverujem Bohu a jeho milostivému slovu, ktoré má moc vás zdokonaľovať a zabezpečiť vám dedičský podiel medzi jeho vernými.
33 Nikdy som sa nehnal za peniazmi a nestaral o odev.
34 Viete, že som si vlastnými rukami zarábal na to, čo som potreboval ja i moji druhovia.
35 Chcel som vám zároveň ukázať príklad, ako máme pracovať, pomáhať slabým a pamätať na slová Pána Ježiša: Blahoslavenejšie je dávať ako prijímať."
36 Keď dohovoril, kľakol si a modlil sa s nimi.
37 Všetci sa nahlas rozplakali a objímali ho.
38 Najväčšmi ich rozžialili jeho slová, že ho už nikdy neuvidia. Napokon ho vyprevadili až k lodi.
42 Ale ak by dakto zavinil, že by niekto z týchto nepatrných, čo veria vo mňa, stratil vieru, lepšie by bolo, keby mu na krk dali mlynský kameň a hodili ho do mora.
43-44 Ak ťa zvádza na hriech ruka, odtni ju. Je ti rozhodne lepšie byť bez ruky a získať večný život, ako mať obe ruky a ísť do neuhasiteľného pekelného ohňa.
45-46 A ak ťa navádza na zlé noha, odtni ju. Lepšie je byť mrzákom a žiť večne, ako mať dve nohy, ktoré ťa zavedú do večnej záhuby.
47 A tak aj oko, ak je pôvodcom zla v tvojom živote, zbav sa ho. Lepšie je vojsť do Božieho kráľovstva ako jednooký, než mať obe oči a byť uvrhnutý do pekelného ohňa,
48 kde nárek neprestane a oheň nevyhasne.
49 Oheň Božieho súdu preverí každého človeka. Ako každé jedlo potrebuje soľ, tak každý, kto chce získať večný život, musí byť posolený ohňom skúšok.
50 Soľ je dobrá vec. Ale ak stratí svoju slanosť, čím ju nahradíte? Tak dbajte, aby ste boli soľou. A žite navzájom v pokoji."
Copyright © 1993 by Biblica