Book of Common Prayer
Pavlova cesta Macedónskom do Grécka
20 Keď rozruch utíchol, zvolal Pavol celé zhromaždenie a povzbudzoval efezských kresťanov. Zároveň sa s nimi rozlúčil, lebo sa rozhodol pokračovať v misijnej ceste. Vybral sa do Macedónska
2 a vo všetkých mestách, ktorými prechádzal, vytrvalo povzbudzoval bratov. Došiel do Grécka,
3 kde strávil tri mesiace. Odtiaľ sa chystal odplaviť do Sýrie, no dozvedel sa, že Židia zosnovali proti nemu sprisahanie, preto sa rozhodol vrátiť naspäť do Macedónska.
4 Sprevádzali ho Sopater, Pyrrhov syn z Berey, Aristarchos a Sekundus z Tesaloniky, Gájus a Timotej z Derbe a Tichikos a Trofimos z Ázie.
5 Tí šli napred a čakali na nás v Troade.
6 Hneď po skončení veľkonočných slávností sme sa nalodili vo Filipoch na loď a o päť dní sme došli do Troady, kde sme sa zdržali týždeň.
Návšteva v Troade
7 V nedeľu večer sa tamojší zbor spolu s nami zišiel sláviť Večeru Pánovu. Pavol kázal, a keďže mal toho veľa na srdci, lebo ráno cestoval ďalej, hovoril až do polnoci.
8 V hornej miestnosti, v ktorej boli zídení, horelo veľa lámp a bolo tam horúco.
9 Jeden mladík zvaný Eutychos sedel na obloku, a pretože Pavol dlho hovoril, zadriemal a spadol z tretieho poschodia. Keď ho zdvihli, bol mŕtvy.
10 Pavol zbehol k nemu, sklonil sa nad ním, objal ho a povedal: Netrápte sa, žije."
11 Všetkých prítomných ovládol pocit úcty a radosti. Spolu sa vrátili a pokračovali v slávení Večere Pánovej. Pavol s nimi hovoril až do svitania a potom odišiel.
12 Eutycha priviedli zasa zdravého a to ich nesmierne povzbudilo.
Cesta do Milétu
13 Nastúpili sme na loď a odplavili sme sa do Assa, kde sa k nám Pavol pripojil. Pavol šiel do Assa po súši, kým my ostatní sme cestovali loďou.
14 Odtiaľ sme pokračovali loďou do Mitylény,
15 oboplávali sme ostrovy Chios a Samos a na tretí deň sme zakotvili v Miléte.
16 Pavol sa úmyselne vyhol Efezu, lebo nechcel stratiť v Ázii veľa času. Veľmi chcel, ak by to bolo len trochu možné, stráviť Letnice v Jeruzaleme.
Ježiš druhý raz hovorí o svojej smrti
30 Ježiš opustil so svojimi učeníkmi tento kraj a prechádzal Galileou, ale nechcel, aby sa o tom vedelo.
31 Túžil byť so svojimi učeníkmi sám a mnohému ich ešte naučiť. Pripravoval ich na to, že Syna človeka onedlho vydajú napospas ľuďom, zabijú ho, ale na tretí deň vstane a bude žiť.
32 Ešte vždy tomu nerozumeli, ale neodvažovali sa ho na to spýtať.
Spor o prvenstvo
33 Potom sa vrátili do Kafarnauma. Keď sa ubytovali v dome, kde sa mienili zdržať, spýtal sa Ježiš učeníkov: O čom ste sa to cestou zhovárali?"
34 Hanbili sa mu odpovedať, lebo sa dohadovali o tom, kto z nich je najväčší.
35 Ježiš si sadol, zavolal si ich k sebe a povedal im: Kto chce byť prvým, ten sa musí podriaďovať všetkým a musí im slúžiť."
36 Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
37 Kto prijíma v mojom mene takéto malé dieťa, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal."
38 Ján mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ako v tvojom mene vyháňa démonov, ale zakázali sme mu to, lebo nepatrí medzi nás."
39 Ježiš namietol: Nemali ste mu brániť. Veď predsa nikto, kto robí v mojom mene zázraky, nemôže sa hneď potom obrátiť proti mne.
40 Kto nie je proti nám, je s nami.
41 A keby vám niekto podal pohár vody len preto, že ste moji, hovorím vám, že nepríde o svoju odmenu.
Copyright © 1993 by Biblica