Book of Common Prayer
16 Kým Pavol v Aténach čakal na Sílasa a Timoteja, bol hlboko znepokojený pri pohľade na množstvo pohanských modiel, obrazov i sôch, s ktorými sa stretával v meste na každom kroku.
17 Deň čo deň sa zhováral so Židmi aj bohabojnými Grékmi v synagóge, ale vychádzal aj na námestia a debatoval so všetkými, čo tam práve boli.
18 Tak sa dostal do rozhovoru aj s aténskymi filozofmi, epikurejcami a stoikmi. Hovoril im o Ježišovi a o tom, že vstal z mŕtvych, no reagovali rozlične. Jedni vraveli: Nepočúvajte toho táraja!" Iní zasa: Chce tu zaviesť akési nové náboženstvo!"
19 Pozvali ho teda na Areopág, ktorý bol verejným rečníckym fórom. Tam sa ho spýtali: Smieme sa dozvedieť, aké nové učenie to hlásaš?
20 Hovoríš prekvapujúce veci a radi by sme sa o tom dozvedeli čosi viac."
21 Najväčšou záľubou Aténčanov, ako aj v meste žijúcich cudzincov bolo totiž oznamovať i dozvedať sa najnovšie zaujímavosti a správy.
22 Pavol teda vystúpil pred všetkých, ktorí sa zhromaždili na Areopágu, a oslovil ich: Vážení Aténčania! Potešilo ma, že ste ľudia túžiaci po Bohu.
23 Keď som sa totiž prechádzal po meste a prezeral si vaše posvätné miesta, našiel som aj oltár s nápisom Neznámemu Bohu. A tohto Boha, ktorého uctievate, hoci ho nepoznáte, vám dnes chcem zvestovať.
24 Je to Boh, ktorý stvoril svet aj všetko, čo je na ňom. No jeho, ktorý ovláda zem i vesmír, si nemôžete postaviť ako sochu do svojich chrámov.
25 Nie je závislý od toho, či ho niekto uctieva alebo mu prináša obete.
26 Veď on sám vdýchol všetkému život a dáva aj všetko, čo je pre život potrebné.
27 On stvoril všetkých ľudí na zemi z jedného muža, Adama, a umožnil im bývať na celom zemskom povrchu. On určil, ako dlho a kde majú žiť. To všetko urobil, lebo chcel, aby ho ľudia hľadali, pátrali po ňom a našli ho. Veď je nám tak blízko.
28 On rozhodol o dĺžke ich života. Vďaka nemu žijeme, pohybujeme sa i jestvujeme, tak ako to vyjadrili aj niektorí z vašich básnikov: Sme jeho deti, jeho rodina.
29 Ak teda pochádzame z Boha, je nezmyselné sa domnievať, že sa Boh podobá modle, ktorú človek vytvoril zo zlata, zo striebra, alebo vytesal z kameňa. Veď je to iba výtvor ľudského umenia a zručnosti.
30 Doposiaľ to ľudia nemohli pochopiť a Boh im to odpustil. Ale teraz prikazuje všetkým ľuďom na celom svete, aby sa odvrátili od modiel a uctievali iba jeho.
31 Lebo už sa blíži deň, keď bude spravodlivo súdiť svet prostredníctvom muža, ktorého na to určil. Všetkým ľuďom o tom poskytol dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych.
32 Keď poslucháči počuli, že niekto, kto zomrel, vstal z mŕtvych, poniektorí sa začali Pavlovi posmievať a iní mu povedali: Radi sa o tom dozvieme viac, ale až inokedy."
33 Po týchto slovách Pavol odišiel z Areopágu.
34 Ale niektorých jeho reč predsa zaujala a uverili. Bol medzi nimi aj Dionýz, člen mestskej rady, žena, ktorá sa volala Damaris, a niektorí iní.
Nasýtenie štyroch tisícov ľudí
8 Okolo Ježiša sa opäť zhromaždilo veľké množstvo ľudí. Boli s ním tak dlho, že sa im minuli všetky zásoby. Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im:
2 Je mi ľúto týchto ľudí. Sú tu so mnou už tri dni a nemajú čo jesť.
3 Ak ich pustím domov hladných, môžu cestou odpadnúť od vysilenia, veď niektorí prišli zďaleka.
4 Učeníci sa zľakli: Hádam len nechceš, aby sme v tejto pustatine zháňali niečo na jedenie pre toľký národ?" --
5 Koľko chlebov tu máte?" spýtal sa ich. Sedem," odpovedali mu.
6 Nato poprosil všetkých zhromaždených, aby si posadali na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, poďakoval za ne Bohu, odlamoval z nich a dával svojim učeníkom, aby ich poroznášali ľuďom.
7 Mali pri sebe aj niekoľko neveľkých rýb. Ježiš sa aj za ne poďakoval a dal ich učeníkom, aby ich poroznášali.
8 Všetci sa dosýta najedli a ešte sa aj nazbieralo sedem košov zvyškov.
9 Tentoraz sa nasýtilo asi štyritisíc ľudí. Potom ich pustil Ježiš domov,
10 sám nastúpil do člna aj so svojimi učeníkmi a preplavili sa do dalmanutského kraja.
Copyright © 1993 by Biblica