Book of Common Prayer
Zatknutie Petra a jeho vyslobodenie
12 V tom čase začal prenasledovať cirkev aj kráľ Herodes.
2 Apoštola Jakuba, Jánovho brata, dal popraviť mečom.
3 Keď videl, že sa tým zapáčil Židom, dal cez Veľkú noc zatknúť aj Petra.
4 Uvrhol ho do žalára, ktorý strážilo šestnásť vojakov. Striedali sa po štvoriciach; dvaja strážili pred dverami a dvaja boli stále dnu s Petrom. Po Veľkej noci ho mienil verejne súdiť.
5 No celý ten čas sa cirkev zaňho bez prestania modlila.
6 V noci pred chystaným procesom spal Peter medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a stráže predo dvermi strážili väzenie.
7 Tu zrazu svetlo ožiarilo celu a pri Petrovi stál Pánov anjel. Udrel Petra do boku a budil ho slovami: Rýchlo! Vstávaj!" Petrovi spadli zo zápästia reťaze.
8 Anjel mu rozkázal: Obleč a obuj sa!" Peter poslúchol a dostal ďalší rozkaz: Vezmi si plášť a poď za mnou!"
9 Vyšiel z cely a šiel za anjelom. Ale nevedel, či sa mu to sníva alebo zdá, nemohol uveriť, že je to skutočnosť.
10 Prešli popri prvej aj druhej stráži a prišli k železnej bráne, ktorá sa im sama od seba otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou, a tu zrazu anjel zmizol.
11 Až teraz sa Peter spamätal a povedal si: Teraz už viem, že Pán poslal svojho anjela a vytrhol ma z Herodesových rúk, a tak zmaril plány Židov."
12 Po krátkom váhaní zamieril do domu Márie, matky Jána zvaného Marek. Tam sa zhromaždilo mnoho veriacich a modlili sa.
13 Peter zabúchal na dvere. Dievča, ktoré sa volalo Rodé, sa pribehlo spýtať, kto to je.
14 Poznala Petrov hlas, ale od veľkej radosti hneď neotvorila, ale bežala dnu oznámiť, že pred dverami stojí Peter.
15 Nikto jej však neuveril. Zbláznila si sa!" vyčítali jej. No keď si nedala povedať, pomysleli si, že Petra už zrejme popravili a predo dvermi stojí jeho duch.
16 Ale Peter znova zabúchal. Šli teda otvoriť a neverili vlastným očiam.
17 Pred nimi stál živý Peter. Zakýval rukou, aby ich upokojil, a vyrozprával im, ako ho Boh vyslobodil z väzenia. Napokon ich poprosil, aby to oznámili Jakubovi a ostatným kresťanom. Potom odišiel schovať sa na iné miesto.
Ježiš má moc odpúšťať hriechy
2 Po niekoľkých dňoch sa Ježiš opäť vrátil do Kafarnauma. Správa o jeho príchode sa rýchlo rozletela po meste.
2 Do domu sa nahrnulo toľko ľudí, že vnútri, ale ani pred domom sa nedalo ani hnúť. A on im zvestoval Božie posolstvo.
3 Keď sa k nemu chceli dostať štyria muži, ktorí niesli na nosidlách ochrnutého človeka,
4 videli, že sa k nemu cez ten dav neprederú, preto vyšli na plochú strechu domu, prebúrali ju a cez otvor spustili ležadlo s ochrnutým rovno pred neho.
5 Keď Ježiš videl, ako bezvýhradne veria, že môže pomôcť ich priateľovi, povedal chorému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!"
6 Sedeli tam aj niekoľkí učitelia Zákona a v duchu sa pohoršovali:
7 Ale to je predsa rúhanie! Hádam si len o sebe nemyslí, že je Boh! Veď iba Boh má právo odpúšťať hriechy!"
8 No Ježiš vedel čítať ich myšlienky a hneď namietol: Prečo vás to poburuje?
9 Čo je ľahšie -- oznámiť ochrnutému, že sa mu odpúšťajú hriechy, alebo mu prikázať: Vstaň a choď!
10 Ale aby som vám dokázal, že ja, Mesiáš, mám moc na zemi odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka."
11 Obrátil sa k ochrnutému a povedal mu: Si zdravý. Vstaň a choď domov!"
12 A chorý ihneď, pred očami ohromeného zástupu, vyskočil na rovné nohy, vzal si ležadlo a poberal sa preč. Ľudia žasli a oslavovali Boha: Také čosi sme nikdy nevideli!"
Copyright © 1993 by Biblica