Book of Common Prayer

¹⁷ Peter bol zarazený, a kým rozmýšľal, čo má to videnie znamenať, Kornéliovi poslovia našli dom garbiara Šimona a práve stáli pred bránou.

¹⁸ Spytovali sa, či tu býva Šimon, ktorého inak volajú Peter.

¹⁹ Peter si ešte vždy lámal hlavu, čo asi znamená to videnie. Tu mu vnukol Svätý Duch: Tí muži, čo ťa hľadajú, sú síce pohania,

²⁰ ale zíď dolu a bez váhania sa pober s nimi. Ja som ich k tebe poslal."

²¹ A tak Peter zišiel dolu a povedal im: Ja som ten, koho hľadáte. Prečo ste za mnou prišli?"

²² Odpovedali: Posiela nás rímsky stotník Kornélius, spravodlivý človek, ktorý verí v jediného Boha a má dobrú povesť medzi všetkými Izraelitmi. Zjavil sa mu totiž anjel a dal mu pokyn, aby ťa pozval do svojho domu a vypočul, čo mu máš povedať.

²³ Peter pozval hostí dnu a ponúkol im, aby prenocovali uňho.

²⁴ Na druhý deň sa Peter aj s niekoľkými veriacimi z Joppy pobral s nimi. Ďalší deň došli do Cézarey, kde ich už Kornélius čakal. Na stretnutie s Petrom pozval svojich príbuzných a dobrých priateľov.

²⁵ Keď Peter vchádzal do jeho domu, kľakol si pred ním a hlboko sa mu poklonil.

²⁶ Ale Peter mu kázal vstať a povedal: Vstaň, veď i ja som iba človek."

²⁷ V družnom rozhovore vošli do domu, kde na Petra už čakalo veľa ľudí.

²⁸ Peter ich oslovil: Vy iste viete, že ako Žid by som sem nemal chodiť a že máme zakázané priateliť sa s ľuďmi iného pôvodu. Ale Boh mi ukázal, že nemám nijakého človeka pokladať za menejcenného.

²⁹ Preto som bez váhania prijal vaše pozvanie, a tak som tu. Ale rád by som vedel, prečo ste ma vlastne zavolali."

³⁰ Kornélius mu vysvetlil: Pred štyrmi dňami som sa postil a modlil vo svojom dome. Boli asi tri hodiny popoludní tak ako teraz. A tu sa zrazu zjavil predo mnou muž v bieloskvúcom rúchu

³¹ a oslovil ma:Kornélius, Boh počuje tvoje modlitby a vie o tvojej dobročinnosti.

³² Pošli poslov do Joppy a pozvi k sebe Šimona prezývaného Peter. Býva pri mori v dome garbiara Šimona. Vypočuj ho, čo ti oznámi.

³³ Nuž som hneď po teba poslal a som rád, že si ochotne prišiel. A tak sme sa všetci tu zišli a stojíme pred Bohom a tvoje slová prijmeme ako jeho odkaz."

Ježiš vysvetľuje svoje zmŕtvychvstanie

³⁶ Práve keď o tom rozprávali, Ježiš sa zrazu zjavil medzi nimi a pozdravil ich: Pokoj vám!"

³⁷ Ale všetci sa strašne preľakli, lebo sa domnievali, že vidia ducha.

³⁸ Prečo sa ľakáte a prečo sa rodia vo vašom srdci pochybnosti?" napomenul ich.

³⁹ Pozrite na moje ruky a nohy, som to naozaj ja. Môžete sa ma dotknúť, nie som duch, ten nemá telo z mäsa a kostí!"

⁴⁰ Pri tých slovách im ukázal rany od klincov na rukách aj na nohách.

⁴¹ No ešte vždy tomu nemohli uveriť, radovali sa aj pochybovali, a tak ich požiadal: Máte tu niečo na jedenie?"

⁴² Podali mu kúsok pečenej ryby a medového plásta.

⁴³ Zjedol to pred ich očami.

⁴⁴ Potom im povedal: Spomeňte si, keď som ešte býval s vami, pripomínal som vám, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Zákone Mojžišovom, v Prorokoch aj v Žalmoch."

⁴⁵ Vtedy im otvoril myseľ, takže konečne rozumeli slovám Písma.

⁴⁶ Pokračoval: Áno, už dávno bolo napísané, že Mesiáš musí trpieť, zomrieť a tretí deň vstane z mŕtvych.

⁴⁷ A z Jeruzalema sa zvesť o záchrane musí zaniesť všetkým národom; odpustenie hriechov je pre všetkých, ktorí sa obrátia k nemu.

⁴⁸ A vy ste videli, že sa toto proroctvo naplnilo. A teraz sa ľudia všetkých národov musia dozvedieť, že on má právo odpúšťať hriechy a moc zmeniť ich život. Začne sa to rozhlasovať najprv v Jeruzaleme. Vy budete svedčiť, čo sa stalo a čoho ste boli svedkami.

⁴⁹ A ja vám pošlem Ducha Svätého, ktorého vám sľúbil môj Otec. Čakajte v Jeruzaleme, kým vás nevyzbrojí touto mocou."

Ježiš odchádza k Otcovi

⁵⁰ Potom ich viedol známou cestou z Jeruzalema do Betánie. Zastal, zdvihol ruky k nebu a požehnal ich.

⁵¹ A keď im žehnal, vzďaľoval sa od nich a vznášal sa do neba.

⁵² Padli pred ním na kolená a potom sa s nesmiernou radosťou vrátili do Jeruzalema.

⁵³ Celý čas trávili v chráme a velebili Boha.