Book of Common Prayer
Peter obhajuje prijatie pohanov do cirkvi
11 Apoštoli i bratia v Judsku sa čoskoro dozvedeli, že aj pohania uverili Božej zvesti.
2 Ale keď sa Peter vrátil do Jeruzalema, niektorí kresťania židovského pôvodu
3 mu vyčítali: Ty si navštevoval pohanov, ba ešte si aj s nimi jedával!"
4 A tak Peter vyrozprával, ako sa to stalo:
5 Jedného dňa v Joppe, práve keď som sa modlil, mal som videnie: akoby sa obrovský obrus uviazaný za štyri rohy spúšťal z neba. Zastal práve pri mne.
6 Keď som sa doň pozorne zahľadel, uvidel som v ňom najrozmanitejšie zvieratá i divú zver, plazy i vtáky, ktoré máme zakázané jesť.
7 A počul som hlas:Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!
8 Odpovedal som: Za nič na svete, Pane! Jakživ som nevzal do úst nič, čo zakazujú židovské zákony!
9 Ale znova zaznel hlas z neba:To, čo Boh očistil, nepokladaj za nečisté!
10 To sa zopakovalo tri razy a potom sa všetko vrátilo do neba.
11 A práve v tej chvíli pred domom, kde som býval, zastali traja muži, čo prišli po mňa z Cézarey.
12 Duch mi vnukol, aby som bez váhania šiel s nimi a netrápil sa, že sú to pohania. So mnou sa vydali na cestu aj títo šiesti bratia a spolu sme vošli do domu muža, ktorý po nás poslal.
13 Porozprával nám, ako sa mu zjavil anjel a povedal mu: Pošli niekoho do Joppy a pozvi k sebe Šimona, ktorého prezývajú Peter.
14 On ti povie, ako môžeš byť spasený ty aj všetci v tvojom dome.
15 A tak som im hovoril o Kristu, no sotva som začal hovoriť, zostúpil na nich Svätý Duch ako vtedy na nás.
16 Vtedy som si spomenul na slová Pána Ježiša:Ján vás krstil na znamenie pokánia vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom.
17 Ak teda Boh dal pohanom rovnaký dar ako nám, keď uverili v Pána Ježiša Krista, kto som ja, aby som sa staval proti Bohu?"
18 Po týchto slovách už bratia nenamietali, upokojili sa a oslavovali Boha: Teda aj pohanov prebúdza Boh k pokániu, aby sa obrátili k nemu a získali večný život!"
Stretnutie Pavla s apoštolmi
2 Až o štrnásť rokov som sa znova vybral do Jeruzalema, tentoraz s Barnabášom a Títom.
2 Dostal som totiž od Boha pokyn, aby som všetko, čo učím v pohanských krajinách, predložil na uváženie významným osobnostiam cirkvi. Všetko sme v súkromí prerokovali a nikto nemal námietky.
3 Ba ani Títa, ktorý bol Grék, nenútili, aby sa dal obrezať.
4 Otázku obriezky rozvírili až niektorí falošní bratia, ktorým sa nepáčil náš kristovsky slobodný postoj voči nariadeniam Mojžišovho zákona. Chceli by nás znova urobiť otrokmi starých príkazov a zákazov,
5 ale tomu sme sa bránili, aj ubránili. Nikto vás nesmie nútiť, aby ste verili, že spása je v plnení židovských nariadení.
6 Ani nikto z predstaviteľov cirkvi nepokladal za potrebné dodávať niečo k tomu, čo som vás učil. Mimochodom, pred Bohom ani oni nie sú viac ako my, pred Bohom sme si všetci rovní.
7 Naopak, keď Peter, Jakub a Ján, stĺpy kresťanského zboru v Jeruzaleme, videli, ako slávne napreduje Božie dielo medzi pohanmi
8 a že mi v tom Boh pomáha rovnako ako Petrovi v jeho práci medzi Židmi,
9 podali mne i Barnabášovi pravicu na znak súhlasu. Pokračujme ďalej v našej práci," povedali. Vy medzi pohanmi a my medzi Židmi!"
Copyright © 1993 by Biblica