Book of Common Prayer
27 Veľkňaz ich obvinil:
28 Predsa sme vám prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. A pritom celý Jeruzalem o ničom inom nehovorí ako o ňom. A navyše na nás zvaľujete zodpovednosť za jeho smrť!"
29 Peter odpovedal aj v mene ostatných apoštolov: Boha predsa musíme poslúchať väčšmi ako ľudí!
30 To Boh našich praotcov vzkriesil z mŕtvych Ježiša, ktorého ste vy potupne pribili na kríž a usmrtili.
31 Ale jemu Boh zveril veľkú úlohu Mesiáša a Vysloboditeľa, aby svoj izraelský ľud zmenil od základu a odpustil mu hriechy.
32 A my sme toho svedkami a takisto Duch Svätý, ktorého Boh dá každému, kto ho poslúcha."
Čo je z ľudí -- zanikne, čo je z Boha -- pretrvá
33 Tieto slová rozzúrili všetkých v rade a chceli ich zabiť.
34 No tu sa o slovo prihlásil známy farizej zvaný Gamaliel, učiteľ Zákona a človek veľmi vážený medzi ľuďmi. Dal pokyn, aby obžalovaných na chvíľku odviedli,
35 a potom povedal: Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo urobíte s týmito ľuďmi.
36 Spomínate si na rozruch okolo Teuda? Robil zo seba veľkú osobnosť a podarilo sa mu zhromaždiť okolo seba štyristo ľudí. Ale keď ho zabili, jeho stúpenci sa rozpŕchli a všetko zaniklo.
37 Alebo si spomeňte na povstanie Júdu Galilejského za sčítania ľudu. Aj on zahynul a jeho prívrženci boli rozprášení.
38 A tak vám radím: Nechajte týchto ľudí na pokoji. Ak je to zasa len nejaké ľudské hnutie, čoskoro sa samo rozpadne.
39 Ale ak za ním stojí Boh, nič proti nemu nezmôžete a vlastne by ste bojovali proti samému Bohu."
40 Poslúchli jeho radu. Predviedli apoštolov, dali ich zbičovať a znova im prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. Potom ich prepustili.
41 Apoštoli šli zo súdu a radovali sa, že smeli trpieť pre Pána Ježiša.
42 Nezastrašilo ich to, ale každý deň ďalej učili aj v chráme, aj po domoch a šírili radostnú zvesť o tom, že Ježiš je dlho očakávaný Mesiáš.
37 Ježiš každý deň učil v chráme, ale na noc odchádzal na vrch, ktorý sa volal Olivový.
38 No hneď zrána prichádzal všetok ľud do chrámu, aby ho počúval.
Sprisahanie proti Ježišovi
22 Priblížila sa Veľká noc -- židovský sviatok nekvasených chlebov.
2 Veľkňazi a učitelia Zákona hľadali spôsob, ako Ježiša pripraviť o život. Ale báli sa, aby to nevyvolalo vzburu medzi ľuďmi, ktorí sa na veľkonočné sviatky zhromažďovali v Jeruzaleme.
3 Vtedy Judáš Iškariotský, jeden z Ježišových dvanástich učeníkov, podľahol satanskému pokušeniu,
4 pobral sa za veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže a ponúkol sa, že im pomôže Ježiša zatknúť.
5 Pravdaže, nesmierne sa zaradovali a sľúbili mu odmenu.
6 Od tej chvíle striehol Judáš na vhodnú príležitosť, ako ho zatknúť nenápadne, bez mnohých svedkov.
7 Nastal deň, v ktorom Židia zabíjali veľkonočného baránka a jedávali ho spolu s nekvasenými chlebmi.
8 Preto poslal Ježiš Petra a Jána, aby pripravili veľkonočnú večeru.
9 Spýtali sa ho: Kde chceš, aby sme ju pripravili?"
10 Odpovedal im: Keď prídete do mesta, stretnete tam muža, ktorý ponesie krčah s vodou. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,
11 a majiteľovi povedzte:Náš učiteľ ťa prosí, aby si nám ukázal miestnosť, kde bude môcť so svojimi učeníkmi jesť veľknočného baránka.
12 Ukáže vám veľkú, už prichystanú hornú sieň. Tam pripravte večeru."
13 Odišli a našli všetko tak, ako im povedal, a tam pripravili veľkonočnú večeru.
Copyright © 1993 by Biblica