Book of Common Prayer

1  Milý Teofil,

vo svojej prvej knihe som sa usiloval opísať všetko, čo Ježiš konal a učil od počiatku

² až do svojho odchodu k Bohu do neba. Vtedy dal aj posledné pokyny prostredníctvom Ducha Svätého úzkemu okruhu svojich učeníkov.

³ Od svojej smrti a zmŕtvychvstania sa s nimi štyridsať dní stretával, mnohorakým spôsobom im dokázal, že naozaj žije, a rozprával im o kráľovstve Božom.

⁴ Keď boli ešte spolu, povedal im, aby po jeho odchode neodchádzali z Jeruzalema, ale čakali tam, kým Boh nesplní svoj sľub.

⁵ Ján krstil vodou, ale vás Boh v najbližších dňoch pokrstí svojím Svätým Duchom."

⁶ Raz, keď boli zasa spolu, spýtali sa ho jeho učeníci: Pane, teraz už konečne oslobodíš Izrael a urobíš ho nezávislým národom?"

⁷ Odpovedal im: Nie je vašou starosťou vyzvedať sa, kedy to bude. Boh koná podľa vlastného rozhodnutia.

⁸ Ale vy teraz dostanete Ducha Svätého a s ním zvláštnu silu, aby ste sa stali mojimi svedkami nielen v Jeruzaleme, ale v celom Judsku, v Samárii aj po celom svete."

⁹ Po týchto slovách sa vzniesol pred ich očami dohora a zastrel ho oblak.

¹⁰ Kým uprene hľadeli, ako odchádza, zjavili sa vedľa nich dvaja muži v bielom

¹¹ a oslovili ich: Galilejčania, prečo tu stojíte a dívate sa do neba? Ježiš od vás odišiel, ale jedného dňa sa znova k vám vráti."

¹² To sa stalo na Olivovom vrchu, vzdialenom asi štvrť hodiny cesty od Jeruzalema.

¹³ Vrátili sa do mesta, kde v hornej miestnosti domu spoločne bývali Peter, Jakub, Ján, Andrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub, syn Alfejov, Šimon prezývaný Horlivec a Júda, syn Jakubov.

¹⁴ Tí všetci sa jednomyseľne a vytrvalo modlievali a s nimi aj niektoré ženy, Ježišova matka Mária a jeho bratia.

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch

⁹ Potom sa znova obrátil k zástupu a vyrozprával im toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.

¹⁰ Keď nastal čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojho sluhu, aby mu odovzdali podiel z úrody. Ale vinohradníci ho zbili a poslali naspäť s prázdnymi rukami.

¹¹ Poslal k nim iného sluhu, ale aj toho zbili, vysmiali sa mu a nič mu nedali.

¹² Nato poslal aj tretieho sluhu, ale stihol ho ten istý osud: do krvi ho zbili a vyhnali.

¹³ Čo mám robiť? spytoval sa majiteľ vinice v duchu.Skúsim to ešte raz. Pošlem k nim svojho milovaného syna, pred ním určite budú mať rešpekt.

¹⁴ Ale keď vinohradníci zazreli majiteľovho syna, zosnovali takýto plán:Toto je dedič, zabijeme ho a vinica bude naša.

¹⁵ Vyvliekli ho teda z vinice a zabili.

¹⁶ Čo myslíte, čo urobí majiteľ s týmito vinohradníkmi? Príde, dá ich povraždiť a vinicu prenajme iným." -- Ale to by vinohradníci predsa nikdy neurobili," namietali tí, čo ho počúvali.

¹⁷ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: Čo teda znamenajú slová Písma:Kameň, ktorý stavitelia odhodili ako nepotrebný, stal sa kameňom uholným? "

¹⁸ A doložil: Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví."

¹⁹ Veľkňazi a učitelia Zákona by ho boli najradšej hneď zatkli, lebo si uvedomovali, že to hovorí o nich, ale báli sa, že by to v ľude mohlo vyvolať vzburu.