Book of Common Prayer
32 Všetci veriaci boli napodiv jednomyseľní a nažívali v láske. Nik z nich nepokladal nič za vlastné, ale všetko mali spoločné.
33 Svedectvo apoštolov o vzkriesení Pána Ježiša bolo veľmi pôsobivé a všetci zakúšali Božiu dobrotu.
34 Nikto medzi nimi netrpel núdzu, lebo tí, čo mali domy a pozemky, ich predávali
35 a peniaze odovzdávali apoštolom. Tí ich rozdeľovali podľa toho, ako kto potreboval.
36 Jedným z takýchto darcov bol napríklad Jozef, ktorého apoštoli nazvali Barnabáš, to znamená Syn potešenia. Bol z rodu Léviho, ale narodil sa na Cypre.
37 Ten predal pole a peniaze odovzdal apoštolom.
26 Saul sa vrátil do Jeruzalema a pokúšal sa pripojiť k Ježišovým nasledovníkom, ale všetci sa ho báli; nikto z nich neveril, že sa naozaj stal kresťanom.
27 Tu sa ho ujal Barnabáš, priviedol ho k apoštolom a vyrozprával im, ako sa Pán ukázal na ceste do Damasku Saulovi, ako sa s ním zhováral a ako potom Saul v Damasku odvážne kázal v Ježišovom mene.
28 A tak ho veriaci v Jeruzaleme prijali medzi seba
29 a aj tu smelo zvestoval Pána Ježiša. Rád diskutoval najmä so Židmi, hovoriacimi po grécky. Aj tí ho napokon chceli zabiť.
30 Keď sa veriaci dozvedeli, aké nebezpečenstvo mu hrozí, odviedli ho tajne do Cézarey a odtiaľ ho poslali do rodného Tarzu.
31 Pre zbory v Judsku, v Galilei a v Samárii nastalo teraz pokojné obdobie, v ktorom mohli duchovne rásť, utvrdzovať sa v poslušnosti a v Božej bázni. Boží duch pôsobil medzi nimi, a tak rástli aj početne.
Copyright © 1993 by Biblica