Book of Common Prayer
Pavlova obrana
10 Ešte jednej veci by som sa chcel dotknúť -- týka sa to mojej vlastnej osoby a poviem to bez všetkej trpkosti a nevraživosti v duchu Kristovej lásky. Hovorí sa vraj o mne, že v listoch sa robím silným a smelým, ale keď som medzi vami, osobne som úbohý a pokorný.
2 Prosím vás, nenúťte ma, aby som vás presvedčil, že mi nechýba odvaha na ráznejší postup proti tým, čo môjmu konaniu prisudzujú iba ľudské pohnútky.
3 Áno, som iba obyčajný človek, ale svoje boje nevyhrávam vlastnou silou.
4 Mám účinné Božie zbrane, schopné poraziť každého odporcu.
5 Proti nim neobstojí nijaká namyslenosť ani najprefíkanejšia filozofia, ktorá popiera Božiu pravdu. Každého mysliaceho človeka vedú ku Kristovi ako ku konečnej odpovedi a zvrchovanej pravde.
6 Ak sa rozhodnete spoločne pre poslušnosť, sme pripravení potrestať každého, kto nebude poslušný.
7 Nedajte sa klamať vonkajškom. Ak si ktokoľvek z vás môže robiť nárok, že je Kristov, potom náš nárok nie je o nič menší -- skôr naopak!
8 Navyše by som sa ešte mohol odvolávať na priame Božie poverenie.
9 Ale nerád by som, aby sa zdalo, že vás chcem svojimi listami zastrašovať.
10 Nevšímajte si jeho listy," vravia niektorí, je to iba plané vyhrážanie. Keď príde, sami poznáte, že sa ho netreba báť. Je nesmelý, a pritom slabý rečník."
11 Uisťujem vás, že tentoraz budem taký prísny, aký som bol vo svojich listoch.
12 Nijako sa nechceme merať s tými oslňujúcimi rečníkmi, ktorí vo svojich prejavoch vychvaľujú samých seba. Veď je to pochabosť -- byť sám sebe jediným meradlom a pokladať sa za vzor dokonalosti!
Odpoveď na výčitku, že sa chváli
13 My sa však nechceme chváliť väčšmi, ako je náležité. Naším cieľom je splniť úlohy, ktoré nám Pán Boh pridelil. K nim patrí aj naša práca v Korinte.
14 Až do vášho mesta nás poslal Boh so zvesťou evanjelia, a nechceme ísť ďalej, ako nám určil.
15 Ani sa nechceme chváliť cudzou prácou, ale veríme, že sa vaša viera upevní a vzrastie, posunie sa táto hranica ďalej
16 a budeme môcť šíriť posolstvo o Pánu Ježišovi aj za vaše územie, až tam, kam dosiaľ nepreniklo. Rozhodne si však nechceme privlastňovať výsledky práce iných.
17 Písmo nás učí, že sa nemáme chváliť svojimi úspechmi, ale tým, čo skrze nás vykonal Boh.
18 Keď niekto vyhlasuje, aký je schopný, to ešte nič neznamená. Rozhodujúce je, o kom Boh vydá dobré svedectvo.
Ježiš tretí raz predpovedá svoje utrpenie.
31 Ježiš vzal so sebou dvanástich učeníkov a povedal im: Ideme teraz do Jeruzalema a tam sa splní všetko, čo predpovedali starodávni proroci o Synovi človeka.
32 Odovzdajú ho do rúk pohanov, budú sa mu posmievať, potupia a opľujú ho.
33 Potom ho zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych."
34 Ale učeníci nič z toho nepochopili a jeho slová ostali pre nich záhadou.
Uzdravenie slepého pri Jerichu
35 Keď sa blížili k Jerichu, sedel pri ceste jeden slepec a žobral.
36 Počul, že okolo prúdia davy ľudu, a spytoval sa, čo sa to deje.
37 Povedali mu, že tadiaľ prechádza Ježiš z Nazareta.
38 Len čo to počul, zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"
39 Tí, čo šli vpredu, ho okrikovali, ale on volal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"
40 Nato Ježiš zastal a kázal, aby ho k nemu priviedli. Keď sa slepý k nemu dostal, spýtal sa ho Ježiš:
41 Čo chceš, aby som pre teba urobil?" -- Pane, túžim vidieť," odpovedal.
42 Dobre, nech sa ti vráti zrak! Tvoja viera ťa zachránila," povedal mu Ježiš.
43 Od tej chvíle muž naozaj videl, šiel za Ježišom a chválil Boha. A všetci, ktorí boli toho svedkami, takisto zvelebovali Boha.
Copyright © 1993 by Biblica