Book of Common Prayer
2 Dôverujte nám! Nikomu z vás sme neukrivdili ani neublížili, nikoho nenavádzali na zlé, nikoho neoklamali.
3 Nechcem vám nič vyčítať, ozaj vás mám rád a na tom sa ani v živote, ani v smrti nič nezmení.
4 Bezvýhradne vám dôverujem a som na vás hrdý; myšlienky na vás ma povzbudzujú, takže i pri všetkých ťažkostiach sa mám stále z čoho radovať.
5 Ani príchod do Macedónska nám nepriniesol úľavu: okolo samý nepriateľ, vnútri nepokoj a neistota.
6 Ale Boh vie potešiť skľúčených. Keď bolo najhoršie, vrátil sa Títus a vlial nám novú silu -- nielen svojou prítomnosťou, ale najmä správami, ktoré priniesol od vás.
7 Rozprával o vašej ľútosti, o tom, ako sa tešíte na náš príchod, aj o vašej ochote postaviť sa za mňa. To ma nielen upokojilo, ale priam zaplavilo radosťou.
8 Aj keď som sa vás svojím listom dotkol, predsa som rád, že som ho napísal. Najskôr som to takmer ľutoval,
9 ale teraz vidím, že som urobil dobre, pretože ste predsa len zmenili stanovisko. Pán Boh použil bolesť ako liek na vašu nápravu, takže som vám nijako neublížil.
10 Ľútosť podľa vôle Božej vedie človeka k zmene jeho postoja, a tým aj k záchrane. Na druhej strane zármutok bez Pána Boha človeka zabíja.
11 Vidíte, ako vám tá horká pilulka pomohla! Preč je ľahostajnosť k hriechu. Konečne ste sa ho zľakli, zbridil sa vám a túžite rýchlo sa ospravedlniť a potrestať vinníka. Urobili ste pre nápravu všetko, čo ste mohli.
12 Keď som ten list písal, nešlo mi ani tak o vinníka či postihnutého, ale chcel som sa presvedčiť, či vám na nás ešte záleží. Vďaka Bohu, nesklamal som sa.
13 Ešte viac ma však potešilo, akú radosť z vás mal Títus.
14 Nič som nemusel odvolávať z chvály, ktorú o vás počul odo mňa. Vždy som hovoril iba pravdu, aj Títus sa mohol teraz presvedčiť, že som nezveličoval.
15 S akou starostlivosťou ste ho prijali a ako ochotne konali podľa mojich pokynov! Preto si vás zamiloval aj on.
16 Som šťastný, že je medzi nami zase všetko ako predtým a že vám môžem aj naďalej úplne dôverovať.
Buďte pripravení na môj návrat
20 Jedného dňa sa farizeji pýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo. Odpovedal im: Kráľovstvo Božie neprichádza tak, aby ste to mohli spozorovať.
21 Ani sa nedá povedať:Je tu alebo tam. Veď kráľovstvo Božie je už tu medzi vami!"
22 Svojim učeníkom však povedal: Príde čas, keď si budete túžobne želať, aby ste prežili aspoň jediný deň v kráľovstve Syna človeka. Ale táto túžba sa vám nesplní.
23 Nedajte sa mýliť, keď vám budú hovoriť:Kristus je tam, alebo:Je tuná! Nežeňte sa ta a nechoďte za ním.
24 Ako keď oslepujúci blesk pretne oblohu a ožiari celý obzor, taký jasný bude jeho návrat.
25 Najprv však musí mnoho vytrpieť a táto neveriaca generácia ho zavrhne.
26 V deň, keď Syn človeka znova príde, budú ľudia žiť takisto ako za dní Noema.
27 Aj vtedy sa zaujímali iba o jedlo, pitie a zmyselné rozkoše. Trvalo to až dovtedy, kým nenastala potopa, v ktorej všetci zahynuli. Zachránil sa iba Noe so svojou rodinou v korábe.
28 Podobne to bolo za čias Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili a stavali --
29 až do dňa, keď Lot vyšiel zo Sodomy. Vtedy pršal oheň a síra z neba a všetkých zahubili.
30 Tak to bude v deň, keď príde Syn človeka.
31 V tej chvíli nech budete kdekoľvek, nevracajte sa po nič domov.
32 Spomeňte si, čo sa stalo s Lotovou ženou.
33 Kto by lipol iba na svojom pozemskom živote, stratí ho, ale kto ho odovzdá Bohu, ten ho získa pre večnosť.
34 V tú noc budú dvaja ležať v jednej posteli, jeden bude vzatý, druhý zostane.
35 Dve ženy budú pracovať v domácnosti, jedna bude vzatá, druhá zostane.
36 Dvaja muži budú pracovať na poli, jeden bude vzatý, druhý zostane."
37 Učeníci sa ho spýtali: Kde to bude, Pane?" Ježiš im odpovedal: Kde bude telo, ta sa zlietnu aj supy."
Copyright © 1993 by Biblica