Book of Common Prayer
3 Vyzerá to, ako keby sme stále dokazovali svoju dôveryhodnosť? Potrebujeme si azda ešte len získavať vašu dôveru, alebo od vás žiadať svedectvo o nej?
2 Naším najlepším svedectvom ste predsa vy sami! Atrament a papier môžu klamať, ale ako zmenil Kristus vaše životy, to musí vidieť každý na vlastné oči.
3 Vy ste Kristovým listom, ktorý sme písali nie perom, ale Božím Duchom; nie na papier, ale na živé ľudské srdcia.
4 Nedovolil by som si takto hovoriť o sebe, keby som si nebol istý, že to všetko spôsobuje sám Pán Boh prostredníctvom Pána Ježiša Krista.
5 Keby sme boli závislí iba od svojich vlastných schopností, neboli by sme schopní vykonať celkom nič. Ak predsa má naša práca nejaké výsledky, je to len z Božej moci.
6 On nás urobil schopnými hlásať novú zmluvu, ktorú Boh s človekom uzatvára na jeho záchranu. Táto zmluva sa nezakladá na litere, ale na Duchu. Litera zabíja, ale Duch dáva život.
Stará a nová zmluva
7 Keď Mojžiš odovzdával izraelskému národu Božie zákony vytesané na kamenných doskách, na tvári sa mu skvel odlesk Božej slávy tak veľmi, že oči všetkých prítomných boli oslepené; a to išlo o zákony, ktorých nedodržiavanie sa trestalo smrťou.
8 O koľko slávnejšia je zmluva, v ktorej Pán Boh teraz daruje človeku nový život prostredníctvom svojho Ducha!
9 Ak vyhlásenie zákonov, ktoré odsudzovali, sprevádzal taký jas, s akou slávou musí byť spojená zvesť o tomto dare života!
10 Popri nej aj Mojžišova svätožiara je ničím.
11 Ak už to, čo bolo iba dočasné, bolo také slávne, o koľko slávnejšie bude to, čo trvá naveky.
12 Keďže viem, že táto Božia sláva nie je pominuteľná, môžeme vystupovať s istotou a otvorenosťou.
13 Mojžiš si pred ľuďmi zahaľoval tvár, aby nevideli, ako sa jej jas postupne stráca.
14-15 Mojžišov národ však postihla ešte iná slepota: dodnes, kedykoľvek sa v synagógach číta Starý zákon, zostáva im jeho pravý zmysel zahalený.
16 Kto sa však vo svojej duchovnej biede obráti k Pánovi, tomu sa otvoria oči.
17 Ten Pán je Duch, a kde vládne on, tam človek už nie je otrokom zákona.
18 Na našej nezakrytej tvári sa odráža Božia sláva ako v zrkadle; sami sa tak postupne stávame jeho čoraz vernejším a krajším obrazom, tak ako nás mení a pretvára jeho Duch.
Podobenstvo o nepoctivom správcovi
16 Potom Ježiš porozprával učeníkom iný príbeh: Jeden boháč mal správcu a toho obvinili zo sprenevery.
2 Pán si ho dal zavolať a povedal mu:Čo to o tebe počúvam? Predlož mi všetky účty, a ak si ma podvádzal, dám ti výpoveď.
3 Správca rozmýšľal:Čo teraz? Lopatou sa neuživím a žobrať sa hanbím.
4 Ale už viem, ako si získať priateľov. Možno mi pomôžu zohnať slušné miesto, ak budem prepustený!
5 Zavolal si jedného po druhom dlžníkov svojho pána a spýtal sa prvého:Koľko si dlžný môjmu pánovi?
6 Dlžník povedal:Sto džbánov olivového oleja. Správca mu poradil:Tu máš svoj dlžobný úpis, sadni si a napíš nový na päťdesiat.
7 Potom sa spýtal druhého dlžníka:A ty si koľko dlžný? Odpovedal:Sto vriec pšenice. Správca mu poradil:Vezmi si dlžobný úpis a napíš nový na osemdesiat.
8 Pán napokon prefíkaného správcu pochválil, že si počínal prezieravo. Treba priznať, že ľudia tohto sveta bývajú prezieravejší, keď im ide o zisk, ako veriaci, keď ide o večný život.
9 Hovorím vám, na peniazoch lipne veľa špiny. Ak však nimi niekomu pomôžete, premeníte ich na hodnotu, ktorá sa vám vráti vo večnosti."
Copyright © 1993 by Biblica