Book of Common Prayer
18 Tým sa predchádzajúci systém kňazstva, založený na rodokmeni, zrušil ako neúčinný a neužitočný.
19 Zákon totiž nebol schopný spasiť človeka a zmieriť ho s Bohom. Na jeho miesto prichádza lepšia nádej, vďaka ktorej sa môžeme priblížiť k Bohu.
20 Toto Boh potvrdil aj prísahou. Leviti sa totiž stávali kňazmi bez Božej prísahy.
21 Len o Kristovi Boh povedal: Hospodin prisahal a nebude to ľutovať. Ty si kňaz naveky."
22 Takto sa Ježiš stal pre nás zárukou novej, lepšej zmluvy s Bohom.
23 V čase starej zmluvy muselo byť veľa kňazov, lebo umierali a nemohli slúžiť trvale.
24 Ježišovo kňazstvo však neprechádza na iného, lebo on zostáva naveky.
25 Ježiš Kristus žije večne a prihovára sa za nás u Boha, preto môže stále zachraňovať všetkých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu.
Trvácnosť Kristovho kňazstva
26 Ježiš je veľkňaz, akého potrebujeme: je svätý, nevinný, nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov, vyvýšený nad nebesia
27 a nemusí ako niekdajší veľkňazi denne prinášať obete najprv za vlastné hriechy a až potom za hriechy ľudu. Ježiš to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého.
28 Zákon totiž ustanovoval za veľkňazov ľudí podliehajúcich slabosti, ale slovom prísahy, ktorá odznela po zákone, bol ustanovený Syn za veľkňaza, ktorý je dokonalý naveky.
Najväčšie prikázanie
25 Jeden z učiteľov Zákona chcel vyskúšať Ježiša a spýtal sa ho: Majstre, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?"
26 Ježiš mu odpovedal otázkou: Čo o tom hovorí Mojžišov zákon? Čo tam čítaš?"
27 Znalec Písma mu zacitoval slová zo Zákona: Miluj Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, celou silou i celým svojím rozumom a svojho blížneho miluj tak, ako miluješ seba samého!"
28 Správne," povedal Ježiš. Konaj tak a budeš žiť."
29 Znalec Písma sa však ďalej pýtal: Ale kto je môj blížny?"
Milosrdný Samaritán
30 Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: Istý muž sa uberal z Jeruzalema do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho ho nechali ležať pri ceste.
31 Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, zďaleka ho obišiel.
32 Aj jeden chrámový sluha šiel okolo, ale ani ten mu neposkytol pomoc.
33 Napokon šiel tade aj jeden z opovrhovaných Samaritánov. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. Zabudol na starú nenávisť medzi Židmi a Samaritánmi,
34 pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral.
35 Na druhý deň dal hostinskému dva strieborniaky a poprosil ho:Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude viac stáť, doplatím ti, keď sa budem vracať. "
36 Čo myslíš," spýtal sa Ježiš, "ktorý z tých troch mužov sa zachoval ako blížny k tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?" --
37 Ten, čo mu pomohol," odpovedal učiteľ Zákona. Tak teraz choď a konaj podobne," povedal mu Ježiš.
Copyright © 1993 by Biblica