Book of Common Prayer

6  Preto už nezostávame len pri základoch Kristovho učenia, ako je pokánie z hriechov, viera v Boha,

² učenie o krste, vkladaní rúk, vzkriesení z mŕtvych a večnom súde, ale smerujeme k dospelosti.

³ Ak Boh dovolí, budeme duchovne rásť.

⁴ Pre tých, ktorých jasné svetlo evanjelia už raz osvietilo,

⁵ ktorí na sebe okúsili, aké nádherné sú Božie nebeské dary, ktorí boli obdarení Svätým Duchom, počuli Božie spásne slovo a zakúsili niečo z moci budúceho sveta --

⁶ pre tých nie je možné, aby znova robili pokánie a opäť sa obrátili k Bohu, ak sa vedome od neho odvrátili a boli mu neverní. Svojou neverou totiž znova pribili Božieho Syna na kríž a vystavili ho posmechu nepriateľov.

⁷ Veď zem, ktorá je výdatne zavlažovaná dažďom a dáva užitočné plodiny tým, čo ju obrábajú, prijíma Božie požehnanie.

⁸ Ale ak rodí iba tŕnie a bodľačie, je nepotrebná, súca na zavrhnutie, a napokon ju vypália.

⁹ Keď takto hovoríme, sme o vás presvedčení, milovaní bratia, že ste na dobrej ceste k spáse.

¹⁰ Lebo Boh nie je nespravodlivý. Nezabudne, čo ste vykonali a ako ste z lásky k nemu pomáhali iným veriacim a ešte aj pomáhate.

¹¹ Túžime len, aby každý z vás prejavoval neochabujúcu horlivosť až do konca, keď sa naplní naša nádej.

¹² Preto neklesajte vo viere, ale napodobňujte tých, ktorí sa vierou a trpezlivosťou stali dedičmi zasľúbení.

⁵¹ Keď sa priblížil čas, v ktorom sa mal Ježiš vrátiť hore do neba, rozhodol sa ísť do Jeruzalema.

⁵² Jedného dňa poslal poslov do samaritánskej dediny, aby tam zohnali nocľah.

⁵³ Ale vyhnali ich, lebo tamojší obyvatelia nenávideli Židov a nechceli mať nič s tými, čo sa uberajú do Jeruzalema.

⁵⁴ Jakuba a Jána to rozhnevalo a povedali: Majstre, nemáme na nich privolať oheň z neba ako kedysi Eliáš? Nech tá dedina zhorí!"

⁵⁵ Ale Ježiš ich pokarhal: Vravíte, akoby ste ani neboli moji učeníci.

⁵⁶ Syn človeka predsa neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť." A tak sa pobrali do inej dediny.

Nasledovanie Krista

⁵⁷ Ako sa uberali cestou, ktosi mu povedal: Pôjdem za tebou všade, kamkoľvek pôjdeš."

⁵⁸ No Ježiš mu odpovedal: Líšky majú svoje nory a vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť."

⁵⁹ Iného muža vyzval: Poď za mnou!" Ale ten váhal a vyhováral sa: Dovoľ mi, aby som najprv pochoval otca."

⁶⁰ Ježiš mu odpovedal: Nechaj tých, ktorí nemajú večný život, pochovávať mŕtvych. Tvojou povinnosťou je ísť a všade zvestovať Božie kráľovstvo."

⁶¹ Iný mu zase povedal: Budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou rodinou."

⁶² Ježiš mu povedal: Ak chce oráč vyorať brázdu, nesmie sa obracať naspäť. Kto nie je ochotný ísť hneď, nie je súci pre Božie kráľovstvo."