Book of Common Prayer
Znášajme sa navzájom
15 My silní sme povinní znášať nedostatky slabých a nemáme sa samoľúbo kochať vo svojej duchovnej vyspelosti.
2 Každý z nás sa má tak správať, aby jeho osobný príklad bol povzbudením pre iných a upevnil ich vieru.
3 Ani Kristus nehľadal svoj prospech, ale podľa prorockých slov žalmu znášal výsmech nepriateľov: Urážky tých, čo teba, Bože, tupili, padali na moju hlavu."
4 Všetko, čo je tam napísané, bolo napísané na naše poučenie, aby sme z trpezlivosti a povzbudenia, ktoré nám dáva Písmo, čerpali nádej.
5 A Boh, ktorý dáva trpezlivosť, vytrvalosť a povzbudenie, nech nám pomôže nažívať v dokonalej vzájomnej zhode, ako nám to ukázal sám Kristus.
6 A potom budeme môcť všetci spoločne a jednomyseľne oslavovať Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.
7 Preto sa prijímajte navzájom, ako Kristus prijal vás, aby bol Boh oslávený.
8 Kristus bol poslaný k Židom, aby splnil sľuby, ktoré dal Boh praotcom.
9 Súčasne priniesol milosť aj všetkým ostatným národom, aby aj oni oslavovali Boha. Už v žalme čítame:
Preto ťa budem oslavovať medzi národmi a ospevovať tvoje meno."
10 A na inom mieste hovorí: Tešte sa, pohania, spolu s jeho židovským národom!"
11 A inde zasa hovorí žalmista: Chváľte Pána, všetky národy! Velebte ho všetci ľudia!"
12 A Izaiáš prorokuje: Príde potomok Izraelov, povstane, aby vládol národom, a pohania budú v neho dúfať."
O práci medzi pohanmi
13 Nech vás Boh, darca nádeje, naplní radosťou, pokojom a dôverou, aby sa vaša nádej mocou Svätého Ducha čoraz väčšmi upevňovala.
Vyslanie dvanástich
9 Ježiš zhromaždil svojich dvanástich učeníkov a dal im silu a moc vyháňať všetkých démonov a liečiť choroby.
2 Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.
3 Povedal im: Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani tašku, ani chlieb, ani peniaze, ba ani odev na prezlečenie.
4 Kde vám poskytnú prístrešie, tam zostaňte, kým sa nepoberiete ďalej.
5 A ak vás niekde neprijmú, nevnucujte sa, odíďte a straste si pred nimi aj prach zo svojej obuvi, aby ste ich tak varovali pred Božím hnevom."
6 Učeníci sa vydali na cestu, chodili z dediny do dediny, všade prinášali radostnú zvesť o spáse a uzdravovali chorých.
Herodesova neistota
7 Chýr o Ježišových zázrakoch sa dostal až do uší vladára Galiley Herodesa, ktorý nevedel, čo si má o tom myslieť. Niektorí totiž tvrdili, že to vstal z mŕtvych Ján Krstiteľ, ktorého dal Herodes popraviť.
8 Iní sa nazdávali, že sa znova zjavil prorok Eliáš, ďalší usudzovali, že vstal jeden z dávnych prorokov.
9 Ja som predsa dal Jána sťať," vravel si Herodes. Kto len môže byť ten človek, o ktorom počúvam také zvláštne veci?" Preto veľmi túžil stretnúť sa s ním.
Ježiš nasýti päťtisíc ľudí
10 Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali Ježišovi všetko, čo vykonali. Utiahol sa s nimi do ústrania neďaleko mesta Betsaida.
11 Len čo sa však ľudia dozvedeli, kam šiel, vybrali sa za ním. Ježiš ich neodmietol, ale znova kázal o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali.
12 Zvečerievalo sa. Prišli za ním dvanásti učeníci a povedali mu: Prepusť už ľudí, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád, aby si zadovážili niečo na jedenie a prenocovali tam, lebo tu na tejto pustatine nič nezoženú."
13 Tak im vy dajte jesť!" povedal im. My?" začudovali sa. Veď máme iba päť chlebov a dve ryby. Alebo máme azda ísť a nakúpiť pokrm pre celý tento zástup?"
14 Len mužov tam bolo asi päťtisíc.
15 Usaďte všetkých na zem do skupín asi po päťdesiatich," rozkázal učeníkom. Urobili podľa jeho pokynu.
16 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak k nebu a poďakoval za ne Bohu. Potom pokrm rozlamoval a podával učeníkom, aby ho poroznášali ľuďom.
17 Všetci sa dosýta najedli, ba napokon ešte zozbierali aj dvanásť košov zvyškov.
Copyright © 1993 by Biblica