Book of Common Prayer
Ohľaduplnosť -- základ spolužitia
13 Nesúďme teda jeden druhého, ale radšej dbajme, aby sme bratovi nehodili do cesty kameň, o ktorý by sa potkol alebo by oslabla jeho viera.
14 Viem, ba som o tom presvedčený -- Ježiš Kristus mi to dal poznať -- že nič nie je nečisté samo osebe. Nečistými sa stávajú veci len tomu, kto ich za nečisté pokladá.
15 Rozhodujúcim hľadiskom je vždy láska. Ak by sa mal tvoj brat trápiť pre to, čo ješ, nejedz to! Svojím jedlom rozhodne nesmieš pripraviť o vieru toho, za koho Kristus zomrel.
16 Vyhýbajte sa teda všetkému, čo by vyvolalo odpor, hoci ste presvedčení, že konáte správne.
17 V Božom kráľovstve predsa nejde o jedlo a pitie, ale o spravodlivosť, pokoj a radosť, ktoré dáva Duch Svätý.
18 Kto takto slúži Kristu, je milý Bohu a vážia si ho aj ľudia.
19 A tak sa zo všetkých síl usilujme o to, aby sme navzájom žili v pokoji a pomáhali si rásť vo viere.
20 Nekazme Božie dielo všelijakými predpismi, týkajúcimi sa pokrmov. Niektorí z vás povedia: Bohu je všetko čisté." To je pravda, ale zlé je, ak niekto pohoršuje iného jedlom.
21 Je teda dobré, ak nejeme mäso, nepijeme víno ani nerobíme nič, čím by sme mohli niekoho zraniť alebo oslabiť jeho vieru.
22 Buď pevný vo svojom osobnom presvedčení, keď predstupuješ pred Boha, ale nevnucuj ho iným. Šťastný je ten, kto sám seba neodsudzuje za to, čo pokladá za správne.
23 Ale ten, kto má pochybnosti, keď je, bol by odsúdený, lebo by to nebolo z viery. A čokoľvek nie je z viery, je hriech.
Vzkriesenie Jairovej dcéry
40 Na druhom brehu jazera ho srdečne uvítal zástup ľudí, ktorí ho tu čakali.
41 Bol medzi nimi aj predstavený židovskej synagógy Jairus. Padol Ježišovi k nohám a úpenlivo ho prosil, aby šiel do jeho domu,
42 lebo mu umiera jediná dvanásťročná dcérka. Ježiš sa pobral s ním, predierajúc sa zástupom.
43 Bola tam aj istá žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, a hoci minula na lekárov celý svoj majetok, ani jednému sa ju nepodarilo vyliečiť.
44 Pristúpila k Ježišovi odzadu, dotkla sa spodku jeho plášťa a v tej chvíli pocítila, že prestala krvácať.
45 Kto sa ma to dotkol?" spýtal sa Ježiš. Keď sa nikto nechcel priznať, Peter namietol: Majstre, v tejto tlačenici nie je čudo, že do teba niekto sotí."
46 Ale Ježiš odpovedal: Niekto sa ma úmyselne dotkol. Pocítil som, ako zo mňa vyšla uzdravujúca sila."
47 Keď žena videla, že sa to nedá utajiť, prišla celá rozochvená k Ježišovi, padla pred ním na kolená a pred všetkými sa priznala, prečo sa ho dotkla, aj ako bola hneď uzdravená.
48 Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!" povedal jej Ježiš.
49 Kým sa zhováral so ženou, priniesol ktosi z Jairovho domu správu: Tvoja dcéra už zomrela, neobťažuj Majstra."
50 Keď to Ježiš počul, povedal otcovi: Neboj sa, dôveruj mi, a tvoja dcéra bude zachránená!"
51 Keď prišli k Jairovmu domu, nedovolil nikomu vojsť dnu. Vzal so sebou iba Petra, Jána, Jakuba a rodičov dievčatka.
52 Tam už všetci oplakávali mŕtvu a kvílili nad ňou. Ježiš im povedal: Neplačte, veď neumrela, iba spí."
53 Do očí sa mu vysmiali, lebo vedeli, že je naozaj mŕtva.
54 Chytil ju za ruku a zvolal: Dievčatko, vstaň!"
55 A hneď ožilo a vstalo. Povedal: Dajte sa mu najesť!"
56 Rodičov sa zmocnil úžas i radosť, ale Ježiš im prikázal, aby nikomu nevraveli, čo sa stalo.
Copyright © 1993 by Biblica