Book of Common Prayer
Oslobodenie od zákona
7 Milí bratia, vy sa predsa dobre vyznáte v zákone, a tak viete, že je platný len dovtedy, kým človek žije.
2 Tak napríklad, vydatá žena je viazaná vernosťou svojmu mužovi len do jeho smrti. Ak však muž zomrie, zákon prestáva platiť, a žena sa môže vydať.
3 Ak by sa však za manželovho života oddala inému mužovi, stala by sa cudzoložnicou. Ale po manželovej smrti je voľná, a nik ju nebude viniť z cudzoložstva, ak by sa znova vydala.
4 Aj vy ste boli podobne podriadení zákonu, ale Kristova smrť vás od neho oslobodila. A teraz patríte inému Pánovi, vzkriesenému Kristovi, aby ste prinášali ovocie Bohu, to znamená, aby ste žili tak, ako sa jemu páči.
5 Kým sme ešte nepoznali Krista, žili sme v zajatí hriechu a ovládali nás hriešne žiadosti -- túžba po tom, čo zákon zakazuje. Robili sme to, čo vedie do záhuby.
6 Ale teraz, keď sme zomreli tomu, čím sme boli spútaní, sme oslobodení od zákona a môžeme slúžiť Bohu skrze Svätého Ducha celkom novým spôsobom -- s celou svojou mysľou a srdcom, a nie zachovávaním kopy predpisov.
Človek a Boží zákon
7 Chceme tým azda povedať, že Božie zákony sú zlé? Isteže nie! Ale bez Božích prikázaní by som nepoznal, čo je hriech. Keby Božie prikázanie nehovorilo: Nepožiadaš!", ani by som nevedel, že žiadostivosť je zlá.
8 Ale to zároveň prebudilo vo mne silnejšiu túžbu po zakázanom ovocí. A tak bez zákona by som nevedel o moci hriechu vo mne.
9 S príchodom zákona do môjho života hriech začal existovať a s hriechom prišla smrť.
10 Ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo dať život, prinieslo mi smrť.
11 Hriech využil prikázanie, aby ma oklamal, a tak namiesto života mi priniesol smrť.
12 Zákon sa však sám osebe zhoduje s Božou vôľou; každé prikázanie je sväté, správne a dobré.
Ježiš nasýti päťtisíc ľudí
6 Potom sa Ježiš preplavil na druhý breh Galilejského mora, ktoré sa nazýva aj Tiberiadské jazero.
2 Hrnuli sa za ním veľké zástupy, lebo videli, ako zázračne uzdravuje chorých.
3 Ježiš vystúpil na návršie a usadil sa na ňom aj so svojimi učeníkmi.
4 Bolo krátko pred veľkonočnými sviatkami
5 a Ježiš zo svojho vyvýšeného miesta videl, že sa k zástupu jeho učeníkov pripojuje mnoho pútnikov. Obrátil sa k Filipovi a spýtal sa ho: Kde nakúpime toľko chleba, aby sa všetci tí ľudia najedli?"
6 Ježiš chcel otázkou vyskúšať Filipovu vieru. Sám už vedel, ako to vyrieši.
7 Filip mu odpovedal: Aj keby sme kúpili za plný voz chleba, sotva by sa z neho čo len kúsok ušiel každému."
8 Tu jeden z učeníkov, Šimonov brat Andrej, upozornil:
9 Je tu jeden chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých ľudí!"
10 Povedzte, aby si všetci posadali!" rozkázal Ježiš učeníkom. A tak sa všetci usadili na trávnatom úbočí svahu; len mužov tam bolo asi päťtisíc.
11 Ježiš vzal tých päť chlebov, poďakoval sa za ne Bohu, rozlámal ich a učeníci ich roznášali sediacim. Podobne urobil aj s rybami a každý dostal, koľko chcel.
12 Keď sa všetci najedli, rozkázal učeníkom: Pozbierajte všetky zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar!"
13 Nazbierali dvanásť košov zvyškov.
14 Ľudia si uvedomili, aký veľký zázrak Ježiš urobil, a vraveli: To je akiste ten prorok, na ktorého už tak dlho čakáme!"
15 A chceli ho vyhlásiť za kráľa. Ale Ježiš to postrehol a vytratil sa spomedzi nich. Vystúpil ešte vyššie na vrch do samoty.
Copyright © 1993 by Biblica