Book of Common Prayer
Abrahám ospravedlnený z viery
4 Prečo si Boh práve Abraháma vybral za telesného praotca židovského národa?
2 Určite nie pre jeho dobré skutky! Tým by si mohol získať chválu a uznanie v očiach ľudí, ale nie v Božích.
3 Sväté Písmo hovorí o ňom čosi iné: Abrahám uveril Bohu, preto ho Boh vyhlásil za spravodlivého."
4 Ak niekto vykoná nejakú prácu, má právo na odmenu. Dostane to, čo si zaslúžil.
5 Ale u Boha je to ináč. U Boha nič nedosiahnem, ak sa odvolávam na svoje dobré" skutky. Len ak dôverujem Bohu, že ma napriek môjmu previneniu ospravedlní, môžem pred ním obstáť.
6 O tom hovorí aj kráľ Dávid, ktorý nazýva šťastnými tých ľudí, ktorých Boh ospravedlnil bez ich vlastnej zásluhy:
7 Šťastní sú tí, ktorým Boh odpustil previnenia a ktorých hriechy vymazal.
8 Šťastný je človek, ktorému Boh nepočíta hriechy!"
9 Vzťahuje sa toto zasľúbenie iba na Židov, ktorí sa podrobili náboženskému obradu obriezky? O Abrahámovi sme povedali, že ho Boh vyhlásil za spravodlivého, lebo mu uveril.
10 Kedy sa to stalo? Po jeho obrezaní na znamenie židovstva alebo ešte predtým?
11 Áno, bolo to ešte predtým, ako sa stal Židom. Obriezka ako znamenie židovstva mala iba spečatiť, že ho Boh uznal za spravodlivého ešte skôr, ako toto znamenie prijal.
12 Tak sa stal Abrahám nielen praotcom Židov, ale aj duchovným predchodcom všetkých, ktorí šli cestou viery, ako to urobil pred svojím obrezaním.
14 Zrazu uprostred sviatkov vstúpil Ježiš do chrámu a začal verejne kázať.
15 Židia ho počúvali a čudovali sa: Ako to, že sa tak vyzná v Písme, keď nemá na to školy?"
16 Ježiš im odpovedal: Ja vám tu nepredkladám vlastné názory. Sú to slová toho, ktorý ma poslal.
17 Ak je niekto z vás naozaj ochotný plniť Božiu vôľu, ten pozná, či tieto slová pochádzajú od Boha, alebo či sú to moje vlastné myšlienky.
18 Kto prináša svetu len vlastné myšlienky, ten túži po sláve a ľudskej chvále. Ale kto chce osláviť a zvelebiť toho, kto ho poslal, je úprimný a pravdivý.
19 Mojžiš vám dal Zákon, ale nikto podľa neho nežije. Akým právom ma osočujete? Prečo ma chcete zabiť?"
20 Čo si sa pomiatol na rozume? Kto ťa chce zabiť?" ozývalo sa zo zástupu.
21 Uzdravil som v sobotu človeka, a to vás nahnevalo," vysvetľoval Ježiš.
22 A pritom vy takisto narúšate zákon. Mojžiš vám prikázal, aby ste svoje deti obrezávali ôsmy deň -- tento príkaz pochádza nie od Mojžiša, ale už od praotcov -- a vy neváhate vykonať obriezku, ak to pripadne na sobotu.
23 Prečo vás teda tak rozčuľuje, že som v sobotu vrátil človeku zdravie?
24 Nesúďte povrchne, ale prenikajte k podstate!"
Mienky o Ježišovi sa rozchádzajú
25 Niektorí z obyvateľov Jeruzalema sa spytovali: Je to naozaj ten, ktorého chcú zabiť?
26 Káže verejne v chráme, a nič mu nepovedia? Žeby ho azda niektorí z vodcov naozaj pokladali za Mesiáša?
27 Ale to predsa nemôže byť! O Mesiášovi vraj nikto nebude vedieť, odkiaľ prišiel, ale o Ježišovi vieme, odkiaľ prichádza."
28 Tu zvolal Ježiš v chráme, takže ho všetci mohli počuť: Áno, poznáte ma a viete, odkiaľ som. Ale toho, kto ma poslal, nepoznáte. On je pravda.
29 Ja ho poznám, lebo od neho prichádzam a on ma k vám poslal."
30 V tej chvíli sa ho židovskí vodcovia chceli zmocniť, ale nik sa neopovážil vztiahnuť naňho ruku, lebo jeho čas ešte nenastal.
31 Mnohí z poslucháčov v chráme vtedy uverili v Ježiša a hovorili: Mesiáš by určite nevykonal viac zázrakov ako on!"
32 Keď sa farizejom dostalo do uší, čo ľudia rozprávajú o Ježišovi, spolu s veľkňazmi poslali chrámovú stráž, aby ho zatkla.
33 Ale Ježiš im povedal: Zostanem s vami ešte nejaký čas a potom sa vrátim k tomu, ktorý ma poslal.
34 Keď odídem, budete ma hľadať, ale nedostanete sa ta, kde budem."
35 Kam chce odísť?" spytovali sa prekvapení Židia. Mieni azda odísť medzi pohanov a tých učiť?
36 A čo znamenajú jeho slová: Budete ma márne hľadať. Lebo kde ja budem, ta sa vy nedostanete?"
Copyright © 1993 by Biblica